Mier je ticho nevypovedaných viet

krížia sa myšlienkové trate, trate, ktoré vedú cestou-necestou kamsi ďalej, možno toto na mňa tak pôsobilo, ak tebe nie, tak sry;)

no, to bola otázka pre Usmiatu (vlastne stále je), bo mi navrhla, tu nižšie, aby som to vložil do vlakového klubu

hmm...neviem čo je na tom vlakové...a dik za kritiku :)

mne sa to vidí navyše veľmi silné, prisilné a čo je na tomto vlakové?

říkankoidní vázané verše mě vzdycky škrábaly v očích... pěkné momenty Bolesť ľudí padá na príkre rohy kubistických hrán, budú pykať za plytkú pravdu, za život jemných strán. Čas všetko vyriešil, alebo aspoň dosť

strašné rýmy...uznaj sám;))) Predstavy preletujú do postáv a postavy zas do predstáv. Do civilných šiat prevtelené pojmy, menia sa na ľudské dojmy. ale toto stojí za to...potom zase zbytočnáááááááááá omáčka;) Pri monológu o strašnej strate, krížia sa myšlienkové trate, zase super záchvev;) Zdvihnuté zástavy a pod nimi brány, z tmavých dier samoty vylietajú drámy. Zdvihnuté zástavy a pod nimi rieky krvi, Má zmysel začať vojnu a skončiť ako prvý? zase bezva;) dobre, máš tip...som si povedala,...toto je tak 1/2 na 1/2 strašné a strašne dobré;))...a že či na mňa zapôsobí koniec, podľa toho... Krutá realita krúži v mrazivom príboji, Nech zdvihne ruku, ten, ten čo sa nebojí. ;) bolo by to treba prerobiť...tie zbytočnosti, ale zatiaľ najlepšie;) avi palimu (klub trains...?)