Lásky sa nezbavíš

Unikáš mi, no neunikneš času.

Čas je rieka, čo do zákrut sa vrhá,

obzri sa ešte raz, a potom za ním smúť.

Život je strom, čo s ním vetry trasú

a človek je sám v priepasti svojich myšlienok,

je ich väzňom, ktorý sa pút zbaviť nevie,

kovových obručí, čo ho držia pri smútku.

Nevie sa pre rozchod rozhodnúť,

rozomlieť prach v šťastné dni klasu.

Hoď do vĺn spomienky, čo ťa ťažia.

Nežné dotyky rúk,

čo túžia za prílivom horúcich slov,

nespália most, čo po nociach

láska s časom stavala medzi nami