Československá literární komunita

Tak jako generace autorů před vámi, publikujte svoji psanou tvorbu. Podělte se o svoje názory a sbírejte zpětnou vazbu na svoje díla. Inspirujte se a učte od nejlepších.

Přidejte se

Steve & Laura

19. 01. 2007
3
15
2119
Autor
johny45

Taky obycajnejsi dialog, nic prevratne...to formatovanie je nejake divne, s tym som sa babral viac, ako s pisanim...a povodne som to chcel mat uplne inac...ale uz som na to nemal nervy, tak to vyzera tak, ako to vyzera...

 
Povedzte mi, koľko ste boli spolu? -                                                                     Asi dva roky...
Dva roky... To je celkom dlhý čas. Klapalo vám to? -                              Áno, boli sme šťastní. 
 -                                                                 Milovali sme jeden druhého, vôbec sme sa nehádali.
Tak potom prečo ste to urobili? -                                                                    Ja som to neurobil.
Človeče, opakujete mi stále dokola to isté. Nie, neurobil,
nie, neviem, povedzte mi už konečne niečo,
na základe čoho sa môžeme pohnúť ďalej. -                                                                              ...
Hm. Bolo to zo žiarlivosti, podvádzala vás? -                      Nie, ona by ma nikdy nepodviedla.
 -                                                               Bezvýhradne sme si verili. Nikdy by mi to neurobila.
Tak ste ju podviedli vy, ona na to prišla,
pohádali ste sa... -                                                Nie, nepohádali sme sa a nepodviedol som ju.
Takto tu budeme donekonečna, povedzte
mi konečne, prečo ste ju zabili. -                                        Pane, ja viem, že sa snažíte iba robiť                                         
-                                                                                 svoju prácu a chcete mať toto vypočúvanie
-                                                                     čo najskôr za sebou, ale s týmto vám nepomôžem,
-                                                                                                              ja som ju naozaj nezabil.
A kto teda? -                                                                                                                        Ja nie.
Kto teda? Bol v tom byte s vami ešte nejaký iný človek? -                                                   Nie.
Tak? Potom? Prečo sa nechcete priznať? Veď aj tak
všetky dôkazy svedčia proti vám. Boli ste tam vy, ona a
nôž, na ktorom bola jej krv. A jej krv bola aj na celej posteli.
vy ste boli celý krvavý... -                                                        To je pravda, ale ja som to nebol.   -                                                                                                       Nedokázal by som to urobiť.
Mali ste niekedy nejaké psychické problémy?
Výpadky pamäte, boli ste niekedy u psychiatra? -                                                                 Nie.
Brali ste niekedy nejaké drogy? -                                                                                           Nie.
Ja sa z vás zbláznim. Že ste to urobili, nebudeme riešiť,
všetky dôkazy svedčia proti vám, len mi povedzte,
prečo... Potrebujem nejaký motív. -                                Žiaden motív nie je, nebol, ani nebude.
Doriti! Tak viete čo? Tu máte pero, podpíšte to,
toto je výpoveď, je tam napísané, že ste ju
zabili v amoku, pod vplyvom drog, bude to
pre vás poľahčujúca okolnosť a budeme to mať
všetci za sebou. Niekoľko rokov vám za to dajú
dole a za vzorné správanie vás za pár rokov
prepustia. Tu máte. -                                                             Pane, kľudne ma zatvorte na koľko -                                                                                   rokov chcete, ale ja nič také nepodpíšem.     -                                                                                                         Jednoducho som ju nezabil.
Jednoducho, jednoducho. To vy si to nejako
jednoducho predstavujete. A rozsudok bude
vynášať súd, ja som len vyšetrovateľ. -                                                                         Hm, ehm.
Vidím, že je vám to asi jedno. Tak si prejdime
všetky aspekty odznova. Jeden zamknutý byt, tichá
noc, nikto nič nepočul, nikto nevidel nikoho
vchádzať, ani vychádzať, až keď začalo na hornom
poschodí horieť, museli hasiči vyvaliť dvere na vašom
byte, keďže im nikto neotváral a našli tam vás v
posteli vedľa vašej priateľky, celá posteľ zakrvavená,
na nej leží nôž a vaša mŕtva priateľka. Človeče, veď vy
ste sa ani nepokúsili utiecť. -                                                                  To je všetko pravda, ale
-                                                                                                                         ja som ju nezabil.
A kto teda? Doriti, povedzte mi už konečne kto,
ak stále meliete, že ste to neboli vy. -                                               Tomu by ste aj tak neverili.
No nevadí. Povedzte mi aspoň tú vašu
neuveriteľnú verziu. -                                                                                  Môžem si tu zapáliť?
Tu máte, sú tam posledné dve. Na zapaľovači je
nastavený veľký oheň, takže dávajte pozor.
A tu máte popolník. -                                                                                                     Ďakujem.
...                                                                                                                                                 ...
Tak? Rozprávajte. Začnite. -                                              Veľmi som ju miloval, nikdy som jej
-                                                                             neskrivil ani vlas na hlave, nedokázal by som
-                                                                               jej ublížiť. V ten večer sme si urobili krásnu
-                                                                  romantickú večeru pri sviečkach s červeným vínom.
-                                                                                           Kúpil som jej ruže. Bola šťastná. Už
-                                                                        dávnejšie sme si plánovali, že vyskúšame niečo,
-                                                   čo som skúšal asi pred piatimi rokmi s niekoľkými známymi.
Hm... No... Pokračujte. -                                                                  Rozhodli sme sa, že budeme
-                                                                                                  vyvolávať duchov. Tak sme si...
Človeče, kam to klepete?
Skúste sa trafiť do popolníka. -                                    Prepáčte. Tak sme teda pripravili všetko,
-                                                                                 čo sme potrebovali, hlavne sviečku a tak...
-                                                                                         A potom sme začali vyvolávať ducha.
Nejakého konkrétneho? Chaplina,
káčera Donalda, alebo tak? -                                                 Chceli sme vyvolať ducha jedného
-                                                                                        bývalého suseda, ktorý bol obvinený z
-                                                                         niekoľkonásobnej vraždy. Odsúdili ho a obesili.
-                                                        V jeho prípade bolo veľa otáznikov, tak som chcel vedieť,
-                                                        či bol vinný, alebo nie, pretože ja som veril v jeho nevinu.
-                                                                           Po asi polhodine sa nám ho podarilo vyvolať...
-                                                                                                                                                  ...
Zaujímavé, len pokračujte. -                                                   No zrazu sme začuli nejaké zvuky
-                                                                                  v kuchyni, akoby niekto otváral a zatváral
-                                                                                                       skrinky na kuchynskej linke.
-                                                                  V jednom momente som zazrel čepeľ noža, ktorý sa
-                                                                 jej zarezával do brucha. Raz, dva razy, opäť a znova,
-                                                                       stále bodal a bodal a ja som to nemohol zastaviť.
-                                                                            Bol to okamih, sekunda, iba záblesk a bolo to
-                                                                                                       preč. Nestihla ani vykríknuť.
-                                                                  Nemohol som nič robiť, nedokázal som jej pomôcť.
-                                                                                                    Keď bola mŕtva, zrazu zmizol.
Chlape, tak toto je silná káva. Toto
skúste vysvetliť prokurátorovi. A prečo
nezabil aj vás? -                                                         Neviem, prečo. Mal zabiť aj mňa. Mal ma
-                                                                                             zabiť, bože nedokážem bez nej žiť.
Ale našli vás oboch ležať v posteli. -                       Áno, potom som ju uložil do postele, ľahol
-                                                                          som si veďla nej a objal som ju. Chcel som byť
-                                                                                  s ňou. Ísť s ňou tam, kam ju zobrala smrť.
Hm. No dobre. Tak teda poďte. Zavediem
vás do cely. Len neviem, kde nakoniec skončíte,
či vo väzení, alebo na psychiatrii.
 
 

15 názorů

katugiro
05. 02. 2007
Dát tip
Snad příště :)

johny45
05. 02. 2007
Dát tip
Viem, ze to nestaci, ten koniec bol, da sa povedat, odflaknuty, ale to som uz vysvetloval...malo to byt ovela lepsie...:)

katugiro
05. 02. 2007
Dát tip
Chytlo mě to od začátku, to bezpochyby. Jenže pak je najednou konec a člověk si říká - a? To je všechno? Duchařská historka rozpracovaná do dialogu? Nestačí :)

levan
03. 02. 2007
Dát tip
mm, tak tato je slabsia ... akoby trosku dobry napad nedobre dokonceny, aj ked napisany nie az tak zle..

johny45
03. 02. 2007
Dát tip
No ja som zase bol asi vacsi idealista, ze sa mi to formatovanie podari tak, ako som si predstavoval...:)

MeTB
03. 02. 2007
Dát tip
No jo, já to mám monologové, ale víš co, zase jsem se vyhnul problémům s formátováním; ten vkládací formulář Písmáka je totiž úžasný vynález, který naprosto změnil mé chápání slovního spojení "user-friendly." :-) "Ja som to chcel urobit takymto sposobom preto, aby sa citatelom neplietlo, kto co hovoril, kedze to ma byt iba cisty dialog." Ja to vicemene z toho sameho duvodu napsal jako monolog, asi jsem o něco větší minimalista. ;-)

johny45
03. 02. 2007
Dát tip
MeTB, presne toto som chcel napisat k tvojej poviedke...:) Ja som to chcel urobit takymto sposobom preto, aby sa citatelom neplietlo, kto co hovoril, kedze to ma byt iba cisty dialog...u teba sa mi to trochu plietlo, to jedine mi tam vadilo, inac tiez velmi ocenujem tvoj namet...:) Ale ako vidis, ani mne sa to nepodarilo tak, ako som chcel...:) Podla mna vela takych podobnych uz neobjavime, nase su jedinecne...:)))))

MeTB
03. 02. 2007
Dát tip
To je až k nevíře, jak podobné věci jsme oba v podobnou dobu napsali. Asi to byl ten začátek lednam inspirující to čas... :-) Jsem zvědavý kolik povídek s podobným námětem a formou tu ještě objevím. :-)

Nicollette
01. 02. 2007
Dát tip
no čoveče teda, jak hlavolam to je :)))) mi se líbí moment s popelníkem, moc :) dialogy jsou výborný, ty prostě umíš psát, radši bych od tebe něco delšího... vyvolávání duchů.... tahle témata mě fakt baví, ale dyk si k tomu nepřidal nic novýho, nic navíc každopádně psát umíš velmi dobře...

johny45
31. 01. 2007
Dát tip
violet, toto uz nikdy neprepracujem, pretoze, ako som uz pisal, chcel som tam mat urcite formatovanie a kedze sa mi to nepodarilo, uz nemam chut s tym nieco robit, takze asi ta sklamem... Ale skus si precitat nejake ine poviedky odo mna, budem rad...mam aj ovela lepsie, tato je z tych najhorsich...

violetlight
31. 01. 2007
Dát tip
některé věty bych vyškrtala ... ale sám píšeš, že to jsi to sem dal ve stavu konceptu... jestli to někdy přepracuješ, pošli mi avi pls

johny45
20. 01. 2007
Dát tip
Diky, ono pravdupovediac to bol taky koncept, chcel som to este dotvorit, ale mal som urcitu predstavu, ako by malo vyzerat formatovanie toho textu, co sa nepodarilo...zacali mi z toho tiect nervy, tak som to sem supol tak, ako to je...:)

..hm..miestami trochu umelo...miestami trochu klisovite...jak tie kvetinky a tak...neviem...nejak ma to nevzalo... ...ten duch ma sice prekvapil... ...ale zasa nie tak aby ohuril... ...zaver ta otazka mi prisla zbytocna...

StvN
20. 01. 2007
Dát tip
Sice to není úplně překvapivé, ale ani mi to nevadí. Začátek vypadá uměle natahovaný, ale jinak jsem si dobře početl.

Na psaní názorů musíte mít ověřený email.
Sdílení
Nahoru