Marika

Povedal si mi, že zomrieš, keď ťa opustím.Lenže si stále nažive.Viem to, pretože som ťa videla v potravinách.V tescu .Aké ponižujúce!             

,,Mala by si so sebou niečo spraviť...Čo keby si vzala toho úbohého psa von?Poďakuje sa ti.Pozri aký je smutný.Puntuľko, veď ty plačeš!...No tak, Sandra!“....Mama ja nechcem.Hlava mi kucká.Iba žeriem a pomedzi to revem.Aká som šibnutá koza, aká som sama, opustená, najosamelejšia.A  tučná.Ku všetkému tučná...  

Šla som do školy.Unavená a smutná.Neatraktívny ciciak.Aké staré.Zašla som za bránu a na rohu sa ktosi smial...,,Štetka!“....Rozfňukala som sa rovno pred nimi.Sadla som si na poondené studené schody a po brade mi tiekli sople.A ty si držal tú ,,štetku“ tam, kde si zvykol mňa a  tá štetka bola Marika zo špeciálnej pedagogiky a tvárila sa ako Snopy....Krute ľútostivo...       

Večer nezvonil telefón..Ležala som v posteli.Váľala som sa.Ako arktické tulene.A vedľa postele plakali na zemi nedojedené šišky.V telenovele práve Alejadra vylepila Juliette.A zlízla to Rubi...,,Nie, nie Rubi, ty chceš mať peniaze, myslela som, že si sa zmenila, že si menej chamtivá.“...Takéto tlačenky.Ja som tiež chamtivá.Na lásku.Nemôžem sa so sebou zniesť....Bože, keby aspoň nebola tak chudá.Marika...Marika...

                        Myslela som, že keď ti dám ultimátum, spamätáš sa.Ale si sa nie.Čakala som každý večer pri telefóne.Čakala som pri ňom každé ráno.Čakala som tam na obed.Cez olovrant.O tretej ráno...A to už si volal Marike.Scvrknutej Marike s polovičným zadkom.Bože, aké smutné.... 

Dnes som vyhodila porcelánovú papučku od tvojej babky.Že budúca nevesta.Taká veľká plechová!A stretla som suseda a on sa len pousmial nad tou papučkou.Ale ja som presvedčená, že to sa nado mnou, len chcel byť zdvorilý.Po ceste som rozmýšľala, že keď takto postupne povyhadzujem všetky veci od teba a za každým zbehnem po schodoch, spálim možno aj zo pätsto kalórií...Prídem potom pred školu a budem romanticky vyziablá a tragicky utrápená s nežnou tvárou srny.A tak krehká.Tak bledá.Tak drobná....

Včera som ťa zase videla s tou myrtlou.Ale ako tá vrtela tým špatným zadkom!A presne som si všimla, že ťa naschvál ešte zadržala pred bránou.Aby som vás akože videla a strašne si potom sypala popol na hlavu.A že som si sypala.V tichu svojej izby.Celé krematórium..

Dnes o ôsmej som si povedala, že ťa seriem.Že ty si začal s tým fekálom, že ty si ho medzi nás zasial a že ja ti to vrátim.Tak som si podala inzerát na net, že hľadám muža.Nič viac, nič menej – len muža – s penisom a vlastnou tvárou..Tak mám to červené tričko s výstrihom ,,V“, ktorý predlžuje krk a som takmer expresívne krásna.A uvidíš!Ty ešte uvidíš.Lenže nie dnes...Už hodinu mi beží rande na slepo.Už dve hodiny ma ten typ prezváňa.Už tri hodiny....Som nemožná, neschopná a závislá...Ležím v posteli a rozjímam až do uspania nad svojím privátnym nešťastím.

Snívalo sa mi, že stojíme pred mojím oknom a ja čučím dole na ihrisko.A zrazu ma ty chytíš a prehodíš ma ako kvargľu cez parapetnú dosku.Spadnem dole.Rozčapím sa ako slivka.Všade naokolo človečina.A ja som nahá.Na Evu.Chcem zakričať, ale v mojom okne je drbka Marika a strašne sa na mne smeje aká som holá.A holáá.A holáááá......                       

Ani by si neveril, ale ja som si fakt myslela, že budeme spolu do konca života.Viem, že je to naivné, ale ja som si to nejako....Ja som si to tak.Ja som ťa..Ja som ťa mala rada.Najradšej zo všetkých chlapov.Aj som ťa lúbila, lebo ty si ma ľúbil. Ale to je dlho dozadu.Dva mesiace.A ty si najskôr zabudol.

Renáta povedala, že chlapovi sa nikdy nesmie dať ultimátum.A to vraví teraz, keď je po...No a ja som ti dala.Nielen to ultimátum.A ty si išiel za Marikou, špeciálnou postiháčkou, zo špeciálnej pedagogiky.A uráža ma, že sa môžeš bozkávať s niekým, kto má tak nechutné zuby ako Marika!Tak to ma naozajstne štve, hoci by ma mohla radšej trápiť svetová ekonomika,narastajúci počet únosov, rakovina pľúc, počet sebevrážd...Nejde to.Stále som len žena, žena, zamilovaná hlúpa žena, frustrovaná hlúpa a.....To je všetko.

Keby som sa ťa po tom kine nespýtala na Mariku, možno by si mi ani nepovedal.Vtedy som bola hrdinka v hlavnej úlohe, teraz som olejový prd v zadnom rade.Bez adresáta.Povedal si, že sa ti páči..Alebo čosi v tomto deziluzívnom zmysle.A ja buchta, prudko vypečená, ti poviem:vyber si!Posraté, posraté ,,vyber si“!Kam som len na to chodila.A ským, keď nie s rozumom?....A že si si vybral!Diétna láska.Dožrala zvyšky večere.

,,Rubi, už si od Juanitty nepožičiaš jediné pessos!Rozumieš?“ Ale taký je to pekný príbeh!Argentínsky.Prišla som mu na chuť.O fackách, lakomstve, vymenených deťoch....A ty zvoníš, ešte stále vnútri, v telefónnej krabičke a ja si myslím, že to volá Renáta kvôli skriptám..Tak apaticky dvihnem a apaticky rieknem ,,Ánó“....,,Marika je piča!“.....

Zložila som ti.Lebo aj ja som piča.Ale ma to ukrutne teší, že Marika má buľvy plné depresívneho svitu, že ty si schudol od lásky a lások a ja že som tlstá najtlstejšia, lebo mi je zrazu svinsky dobre!