pozdrav z cesty

dakujem za trpezlivost vam, ktori ste docitali do konca.

Ahoj, Adam,

 

Ako sa darí?

 

Píšem Ti pozdrav z cesty do Ríše stredu (medzi dvoma polovičkami)

A na dno svojich dekadentných tendencií.

 

O chvíľu budem v cieli

A veľmi sa hnus teším.

 

Prší.

Pršalo včera ráno, pršalo poobede, keď ktosi prerezal dušu

Môjmu koňovi prevtelenému do kolies a zliatinových trúbok,

Pršalo večer, keď som išla do Trnavy

A zmokla som ako túlavý pes.

Pred chvíľou som sa zobudila a prší.

Kvapky si rozbíjajú hlavy a chrbty o okno môjho kupé

Vlak ich kosí ako trhová ekonomika

A nikto za nimi neplače,

Veď ich je viac ako šesť miliárd

a rozmnožujú sa ako myši (..mravce, Bengálci, Cigáni).

 

Ale inak je pekne,

Typické žlté dni Vincenta van Gogha

Hrejivé na spôsob alkoholu.

 

Babie leto malo zľahnúť najneskôr do novembra,

už mesiac prenáša dieťa – Morenu

ale nikomu to nevadí

takže ani mne

nechcem byť zase tá nervózna

čo kazí srandu.

 

Prijímam poštové vrany

Ako ten chlapík od Francisca Goyu

(prepáč furt za tie maliarske prirovnania.)

Nosia mi naštvané správy,

Že sponzorská čabajka

Ktorú som poskytla na humanitárnu pomoc

(lebo my vegetariáni čabajku neoné)

Spôsobila deťom v kosovskom detskom domove

Otravu botulínom.

 

Tak, mám za sebou ďalší prežitý deň

(Adamko, myslím, že už končím, vlak o chvíľu vojde do tunela.)

Maj sa krásne,

Myslím na Teba!

A na teplú vaňu a ostrú žiletku.

Pá pá,

Eva

---