Medzi nami

Máme                          staré                            slnká,

Staré                           oblohy,

nedívaj       sa        drahý,

láske                            pod nohy -

- stojí na starej zemi....

Život je ako rebrík do kurína – krátky a osratý.Toto mi utkvelo v pamäti.Neviem prečo.Vlastne ani nechcem vedieť..                        V poslednej dobe máme s Jozefom zo všetkého depresie.Stále sa vypytujeme jeden druhého odkiaľ sme a aký to má zmysel.Ubíja nás to.O to silnejšie, že nepoznáme odpoveď.Keby sme vedeli, že on je hovno a ja ešte väčšie, že nemáme úlohu, poslanie, misiu, no use – boli by sme pokojnejší.                     Jožo sa často túla. Už takmer nechodí domov. Suseda Milenka je tu každú hodinu a hlási mi miesta jeho pobytu. ,,Je pri rieke...Zdena,išiel ti do krčmy“.....A čo?_Nech si ide.V pive a tvrdom -  radosti prúdom...                    Vracia sa až v noci. Zašantíme si v ležovisku. Krátko a prchavo a Jožo chrápe. Chrápe, otočený hruďou ku mne a na tvári má úsmev.Milujem jeho účka na ksichte, milujem pery do polkruhu...                  Ráno vstaneme a ideme si po svojom.Ja do kúpeľne – rozmýšlať a Jožko do práce, za dievčatami.                       Milenka sa ma vkuse pýta, či sa nebojím, že zahne. Že domov chodí nad ránom, že určite nejakú má. Nevysvetľujem jej to. Také ženy, ako ona nikdy nepochopia človeka obaleného úzkosťou.                 ,,My dvaja s Ferom dožívame. Je to biedne.Odniesol si k nej takmer všetky veci.Hrá sa so mnou“To preto je Milenka taká.Lebo ten jej je taký.A môj je iný.Iný!Neznáša hru na city....,,Zdenka, ty si taká...odvážna!“..A myslí tým hlúpa, lenivá a flegmatická....,,Ty sa s tým vieš tak vyrovnať, že on ti nie je doma“...       Jožko vráť sa!Budeme smutní spolu...Kedysi sme to vedeli. Boli sme spolu aj smutní aj veselí. Všetko dokopy. Aj sme si plakali do lona, aj v lone. Nebolo nám ľahšie, netvrdím, ale menej sme sa báli. Strach je to najhoršie, čo poznám. Viem, že aj Jožo to tak cíti. Pravidelne o piatej sa budí na to, že mu stŕpne ruka. Chce ma zobudiť, ale nechce vyzerať ako bábovka, tak trpí. A ja sa tvárim, že spím. Lebo strašne túžim, aby ma on sám poprosil o to, aby som sa zobudila....