mŕtvy

O čom hovoríš? Keď šepkáš v tme Hotelovej izby Do prázdna pár slov, Ktoré dopadajú na povrch Mojej duše? Veď neodpúšťať je ľudské. Kedy to pochopíš, Keď ti hovorím O všetkých vzdušných zámkoch, Ktoré som si postavil, Keď na smetisku ľudských tiel Som našiel kúsok z teba? Môžeš poutierať zem, Vyhodiť ma cez zatvorené okno, Len prosím nedovoľ, Aby som dnes večer Musel ostať sám. V posteli. Pohľad upieram Do drevenej klenby Nad mojou hlavou. Všetci o tom hovoria A práve si sa rozplakala, A mne je to v tejto chvíli Úplne jedno, Pretože nebolo ťažké zistiť Ako dlho som už mŕtvy.

---