zlá cestzovná kancelária

Do hotela Valdaliso, ktorý sa nachádza 5 km od centra Rovinju, sme pricestovali približne o šiestej hodine ráno. S priateľom sme sa ubytovali, prezreli sme si okolie hotela a prešli sme sa aj do centra mesta. V hotelovej izbe nebola chladnička a tak dal priateľ nápoje do umývadla a pustil na ne studenú vodu. Mne ako ekologicky uvedomelej osobe sa takéto plytvanie životodarnou tekutinou nepáčilo a trochu sme sa pohašterili. Ja som kvôli sklamaniu nemohla v noci zaspať. No hlavnou príčinou môjho bdenia bolo asi 100 až 150 trinásť- a štrnásťročných detí zo Splitu, ktorý v hoteli robili otrasný hluk. Ešte aj po desiatej hodine večer vrieskali, počúvali hlasnú hudbu, naháňali sa po chodbách a niektorí odvážlivci dokonca kopali do dverí, kde boli ubytovaní hostia cestovnej kancelárie. Najprv som sa bola sťažovať na recepcii. Recepční ostali k mojej prosbe ľahostajní, vraj to vyriešiť nevedia. Tak som zaklopala na izbu delegátke Ľudmile Zálešákovej. Prijala ma veľmi nahnevane a arogantne sa ma opýtala, že čo má ona s tými deťmi robiť. A znova nasledoval môj odchod na recepciu – medzitým tam boli aj ďalší unavení hostia -  a ľahostajná odpoveď recepčných. A tak som sa so zlepenými očami a začínajúcou bolesťou hlavy pobrala priamo za výtržníkmi a jednému z nich som dala slabé zaucho. A práve vtedy tam prišla jedna z vedúcich tých detí. Predtým boli všetci dospelí, ktorí sa mali o decká starať, na diskotéke v centre mesta! A táto vedúca, ktorej bolo úplne jedno, že jej zverenci nedovolia ľuďom spať a ničia zariadenie hotela, na mňa zavolala políciu. Prišli dvaja policajti, zobrali mi cestovný pas a musela som zaplatiť pokutu 660 kuna – 4200 korún. Na súde v Rovinji som stretla jedného mladého Čecha, ktorý takisto riešil situáciu ráznym spôsobom. Ten musel dokonca zaplatiť 1000 kuna. Počas rozhovoru so sudkyňou nehovorila privolaná vedúca čistú pravdu. Vraj to zaucho bolo silné, vraj som dala facku!!! Ešte ďalšiemu chlapcovi a vraj obidvaja potom veľmi plakali! A ja som pritom nedala facku nikomu v živote, aj teraz to bolo slabé zaucho – len som sa ho prstami dotkla. A len tak mimochodom, ani jedna z vedúcich neplatila ani najmenšiu pokutu. A pritom sa namiesto starostlivosti o deti zabávali 5 km od hotela! Priateľ so mnou na súde nebol, lebo  podľa jeho názoru som daný problém riešila násilne. Jemu sa ľahko hovorí, keď ho zo spánku vôbec nič nevyruší! A Ľudmila Zálešáková na mňa zareagovala tak, akoby som ja bola najväčšie monštrum na svete. Priznávam si aj svoju vinu, policajtov som mala zavolať ako prvá. Možno ich by decká poslúchli. Ale to ma v tej chvíli vôbec nenapadlo. Cítim to stále ako veľkú nespravodlivosť a zradu. Prečo bola recepcia ľahostajná, delegátka Ľudmila Zálešáková arogantná, prečo vedúca detí na súde klamala a prečo sa policajti robili, že neovládajú nemčinu ani angličtinu – jednému z týchto jazykov musia predsa vďaka množstvu zahraničných turistov rozumieť – a prečo mi vzali cestovný pas, keď na to nemali ani najmenšie právo? A ešte jedna dôležitá vec. Keď si policajti prišli pre môj cestovný doklad, bola delegátka práve na návšteve v susednej izbe a počula celý môj rozhovor s týmito policajtmi. A ani vtedy mi neprišla na pomoc. Z toho mi vyplýva jedna vec. Už nikam nepocestujem s KOALA TOURS, nikdy nenavštívim Chorvátsko a nepôjdem na žiadny zájazd, kde bude delegátkou Ľudmila Zálešáková!