Nečakaný výpadok poistiek

Preboha, Peter! Zakry si láskavo ten župan, všetko ti vidno!“

Žena  strednom veku sediaca v kresle znechutene odvrátila pohľad od manžela a pokračovala v sledovaní televízie.

Muž si prehodil župan cez veľké, pivné brucho.

Zobral si zo stola balíček chipsov a začal ich nahlas chrúmať.

„Kriste pane...“ precedila pomedzi zuby žena.

Napadlo jej, že by ho najradšej chytila za tých pár vlasov, ktoré mu ešte zostali a otrieskala by mu hlavu o stenu.

To chrúmanie ju vytáčalo do nepríčetnosti.

„Prestaň s tým!“ vyštekla na neho. „Veď nič nepočujem v telke!“

Muž strčil ruku do balíčka, vytiahol plnú hrsť chipsov a napchal si ich do úst.

A chrúmal.

Žena vystrelila z kresla a trasúc sa od zlosti na neho zvreskla:

„Ty nechutný odporný debil!“

Bola práve na odchode z izby, keď začula jeho hlas.

„Ale Lenka. Leni...sa nehnevaj,“ hovoril a čo najrýchlejšie prehĺtal chipsy.

„Leni. Pozri, pozri.“

Muž vstal, položil balíček na poličku a opäť si sadol.

Usmial sa.

Ona pozorovala jeho tvár.

Prešedivené strnisko.

Dvojitá brada.

V tých črtách sa už len zdanlivo skrývala tvár muža, ktorého si brala.

Bali tam iba oči, tie isté oči, ktoré ju kedysi vyzliekali pohľadom, smiali sa a iskrili.

S povzdychom si sadla opäť do kresla.

Televízia hučala, seriáloví agenti strieľali po psychopatických masových vrahoch.

Zrazu sa v jednom momente vypol obraz, zvuk a všetky svetlá.

Zostali sedieť v úplnej tme a tichu. Akurát počuli, ako susedom nad nimi niečo padlo na zem.

„No výborne,“ skomentovala žena.

„Poistky,“ zhodnotil situáciu muž.

„Fakticky?!“

Peter si vzdychol.

„Idem po sviečky,“ povedal unavene, vstal z kresla a odišiel z izby.

Žena zatiaľ podišla k oknu. V iných oknách sa tiež nesvietilo.

„Čo sa toto...“ šomrala si popod nos. Napadlo ju, že možno to nie je len obyčajný výpadok poistiek.

Možno prišli predsa len mimozemšťania. Presne tak, ako to vraveli v jednom dokumentárnom filme.

Zmocnila sa jej predstava, že nebo zakrýva obrovská vesmírna loď, ktorá zbombarduje planétu.

Ale ešte pre tým vypustí na Zem milióny malých škaredých mimozemšťanov, ktorí budú chcieť znásilniť všetky ženy.

Pousmiala sa a povedala si: „Hmmm...“

Zrazu začula, že niekto vošiel do izby.

Pomaly sa otočila a potom zvreskla, napoly od strachu a napoly od vzrušenia.

Vo dverách stála čudná postava, jej črty matne svetielkovali.

„Pane Bože, zmiluj sa,“ zašepkala.

„Čo odo mňa chcete?“ spýtala sa roztrasene.

Postava chvíľu stála bez pohnutia.

Potom čudným, chrapľavým hlasom povedala:

„Teba.“

Žena zdesene zvýskla.

„Nie, nie, nechajte ma na pokoji!“

Postava sa zrazu pohla.

Pomalými krokmi kráčala smerom k žene. Tá ustupovala a o chvíľu sa už tlačila na stenu.

„Neubližujte mi. Mám tu manžela, ten bude zúriť!“

„Manžela som zabil,“ povedal ten chrapľavý hlas.

„Och nie! Preboha!“

Postava už bola celkom blízko pri žene. Zhasla sviečku, ktorú držala v ruke a hodila ju za seba.

Potom zodvihla obrovské ruky a drsne ju nimi schmatla okolo pása.

Žena zvreskla.

„Čo so mnou chcete?“ opýtala sa.

„Štrikovať sveter asi nie,“ odpovedala obluda a chrochtavo sa zasmiala.

Prisala sa na jej ústa a potom sa zrazu odtrhla a surovo hodila ženu na pohovku.

„Ježiš, a nejdeme radšej do postele?“ skúsila žena.

„Nie!“ zrúkla obluda.

Žena si teda začala roztrasenými rukami vyzliekať blúzku.

„Nevyzliekaj sa!“

„Och, a prečo nie?!“

Príšera sa na chvíľu odmlčala a potom povedala:

„Tie šaty z teba strhnem ja!“

„Ježiš Mária!“

„A už ani slovo! Budeme sa riadiť podľa mojich pravidiel!“

„No dobre teda...“

Obluda k nej pomaly kráčala, zastala tesne vedľa pohovky.

Ženine telo sa triaslo a priam sa skrúcalo od nedočkavosti.

Obluda sa nad ňou začala skláňať, už bol celkom blízko, keď sa zrazu rozsvietili všetky svetlá.

Žena zažmurkala a pozrela na zmätenú manželovu tvár.

„Peter, čo robíš, preboha?!“

Muž si sadol do kresla.

Televízia hučala a oni na ňu bez slova pozerali.