Jurajovi

Nočné motýle zo zimného štadióna krúžia nad ľadom oslepené slnkom reflektorov Ich špirálový let ich nesie vpred k vriacim lúčom ktoré ich spália ako zaplavených hráčov slávou Potom? Prudko padajú pod nože malých korčuliarov Jeden z nich sa však dvíha Puky vôkol svištia Hrdšie vystrie opálené krídla Ešte sa neisto trepoce keď zrazu nasaje teplé svetlo srdca a opäť k nebu strechy štadióna vyrazí Ten let je najprv neistý a slabý nemáš nervy pozerať sa ako sa neustále prepadáva k ľadu To len chytá dych nočný motýľ zo zimného štadióna ktorý zvládol dvojnásobný návrat k lúčom reflektora Spália ho? Aký Boh ho zachová? V prudkom svetle ho viac nevidieť dolu k ľadu nezletel prach a popol jeho krídel Vyparil sa? Nie sedí na oceľovej trubke vedľa svojho najvyššieho slnka vedľa reflektora Nevzdal sa je kráľom nočných motýľov zo zimného štadióna

---