Československá literární komunita
Tak jako generace autorů před vámi, publikujte svoji psanou tvorbu. Podělte se o svoje názory a sbírejte zpětnou vazbu na svoje díla. Inspirujte se a učte od nejlepších.
Přidejte seIrónia
Autor
maté
Dievča stálo v preplnenej električke.
Ľudia sa na ňu tlačili zo všetkých strán, cítila ich zadky, ako sa o ňu obtierajú, pot, antiperspiranty.
Cez malé okienko sa dnu predieral chabý prúd čerstvého vzduchu.
Všetky miesta na sedenie boli obsadené, okrem jedného.
Nikto nesedel vedľa bezdomovca s červenou čapicou so špicom dohora, v tmavomodrej bunde a šedo-hnedých ošúchaných nohaviciach. Mal stredne dlhú, prešedivenú bradu a ošľahanú tvár si unavene opieral o studené okno.
Dievča na neho pozrelo.
Potom odvrátilo hlavu a chvíľu sledovalo cestu.
O chvíľu sa však opäť pristihlo, že na neho hľadí, smutne a ľútostivo.
Pozrelo na miesto vedľa neho a potom na ľudí, ktorí rozpačito stáli a tlačili sa okolo.
Dievča sa neisto otočilo smerom k voľnému miestu, potom však zastalo, otočilo sa späť a pozrelo do zeme.
Nakoniec opäť vykročilo a s dávkou istoty si sadlo vedľa bezdomovca
Muž sa na ňu letmo pozrel. Sedel celkom pokojne, prepletené prsty mal položené na stehnách. Za nechtami mal čiernu špinu.
Dievča nenápadne potiahlo nosom, ale nič nezvyčajné necítilo.
Posunulo sa na sedadle trochu bližšie ku nemu, uvedomilo si totiž, že sedí skoro na kraji.
Bezdomovec jej nepozeral na nohy, ktoré jej vykúkali spod sukne, ani na najnovší model mp3 prehrávaču, ktorý držala v ruke.
Pozeral von oknom bezvýrazným pohľadom.
Potom privrel oči a hlava sa mu začala nakláňať dopredu, stále nižšie a nižšie.
Dievča sa snažilo urobiť si pohodlie a posunulo sa do stredu sedadla. Pritom kútikom oka pozorovala bezdomovca.
Zdalo sa, že zaspal.
Pomyslela si, že vyzerá neuveriteľne smutne.
Pomyslela si, že ho asi na tomto svete nič nebaví, že je v ňom stratený ako v nepríjemnom sne.
Nenápadne pozorovala na jeh tvár, bradu, pery, rozmýšľala, či to bol niekedy slušný muž v obleku s manželkou a dvoma deťmi, či niekoho miloval.
Či ho niekto miloval.
Pozerala na neho dlho.
Hlava mu padala dole, čiapka držala.
Električka zastala, ona sa zodvihla a vystúpila s pocitom zadosťučinenia. Slnko jej svetilo do tváre, nohy sa jej odlepovali od chodníka s krásnou ľahkosťou.
Spokojne sa usmievala.
Bezdomovec v električke unudene driemal.