Dobrodružstvá zjedeného chrústa - verzia skrátená

Kde bolo, tam nebolelo, pretože to nebolo v nemocnici.

Pán Cyril Chrúst, povolaním nedobrovoľný hasič hasil svoj (n + 1)-tý požiar.

Založil ho Štefan Kudriavka (pyroman a utečenec z uzavretého psychiatrického oddelenia miestnej kliniky) tesne predtým, ako bol nájdený, chytený zriadencom Otiepkom a následne umiestnený do zvieracej kazajky.

Horiacim objektom bola chata Karola Šmidkeho ml., (syna známeho partizána, odbojára) ktorý bol paradoxne spolupacientom podpaľača Kudriavku.

Cyril Chrúst (pán) nemal potuchy o rôznorodosti a pestrosti ríše hmyzu a jediným chrobákom o ktorého javil občasný záujem bol WV-chrobák v jeho garáži.

Chrústova (pán) priateľka a už takmer manželka Sidónia Paprčková priniesla svojmu takmer manželovi k požiaru výživný obed. Keďže bola kuchárkou, nosila za pásom svoju obľúbenú varechu. Táto jej nešťastnou náhodou vypadla, spadla do ohňa a vzbĺkla nádherným modrastým plameňom. Paprčková sa okamžite nervovo zrútila a bola bezodkladne dopravená- no kam asi?

Zriadenec Otiepok sa určite nemohol sťažovať na nedostatok práce.

Neďaleko chaty rastúcu muchotrávku bielu (Amanita verna) obsadil chrúst (chrobák), pažravo do nej zahryzol a o pár sekúnd z nej spadol načisto tuhý.

Na oblohe pokojne vyprážalo slnko a bolo mu úplne jedno, že sa všetko skončilo inak, ako malo.