Internetová

Na monitore mi zasvietili dve nové správy. Ale nebolo to nič dôležité.

Kovboj písal, že ma chce zabiť.

A ten, ktorého nick neviem napísať zas, že sa chce zabiť.

Nič sa nedá robiť. pomyslel som si. Net je plný neúspešných samovrahov. A ja som sa naučil chápať, že moje problémy sú aj tak najdôležitejšie a tak som sa podobných kokotov naučil ignorovať.

Som jeden z tých šťastných, čo ešte neskončil na psychiatrii.

Napísal som už ani neviem komu.

Ale myslím, že mi došla odpoveď.

Najskôr smajl.

::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::

Vstal som od monitoru. Uvaril si kávu. Vyčistil zuby a niečo zajedol. Aj keď viem, že by to malo byť naopak.

Uvelebil som sa do kresla a čakal kým sa obrazovka znovu rozsvieti.

Zapol som prehliadač. Chat. Už tam boli všetci známy. Živo diskutovali. A ja som chvíľu hľadal niť.

Mal by si sa naučiť jesť pri monitore. Jak každý normálny človek. Povedal harlekýn. A ja som sa usmial na monitor, aby aj ostatným došlo, že prichádzam.

::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::

Debata plynula tak ako vždy. Točila sa okolo toho ako a s kým sa kto vyspal. A aké bolo počasie. A že všetko je tak nejak na piču.  Ale to bolo vždy.

Po tých rokoch som to už vnímal ako bežný rozhovor. Ľudia na druhej strane boli škaredší ako ja, mali vlastné farby, hlasy vône. Mal som o nich jasnú predstavu a to mi stačilo.

Spočiatku to bolo jednoduchšie ich takto stretávať. Keď liezli na nervy proste som ich vypol. Neskôr to už bolo ťažšie. Ale aspoň som nedopadol jak devšade, ktorý chodil s holkou, ktorú ani nevidel.

Vždy ma zaujímalo ako vyzeral ich sex.

Nikdy neodpovedal. Možno, že až po svadbe.

Napadlo mi. Ani neviem kedy som začal riešiť také hovadiny.

::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::

Po troch hodinách som tam ostal len a ja a ONA.

ONA bola fajn. Mala rada hudbu a kone. Poslala mi fotku, tak som videl aj jej reálny ksicht. Nebola až tak škaredá. A dobre sa s ňou kecalo. Aj keď v poslednom čase mala nejaké osobné problémy. Ale to mali všetci. Sila zvyku.

Dáš si koláč? Ponúkla ma, potom čo mi porozprávala ako na ňu obaja frajeri kašľú.

Ani nie. Ďakujem. Nie som hladný.

Usmiala sa.

Vážne daj si. Dobrý je. Sama som ho piekla.

Hm. Tak keď sa raz stretneme. Možno. Naznačil som, že nie som až taký nedobytný ako sa javím..

Zasa sa usmiala.

Máš dnes čas. Prekvapila ma.

Mám.

Tak by sme mohli...

Čo? Nechcel som vyzerať nedočkavo. A navyše som občas dosť nechápavý.

No stretnúť sa.

Aha. No mohli by sme. Povedala.

A dohodli sme sa.

Ja budem mať čiernu bundu a rifle. Ona zelenú a koláče

::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::

Večer sme sa stretli. Ja v šedej bunde. Ona bez koláčov. Ale napokon sme sa aj tak našli.

Ty si Aššurballit? Spýtala sa.

A ja, že hej.

Ty budeš asi meluzína. Inak ja som Vlado.

No jo. Ja Zlata.

Hm. Zlata? Zlaté.

Hm. No jo. No. Odignorovala moju skvelú slovnú hračku.

Nastalo trápne ticho.

Ja som zatiaľ filozofoval nad jej vzhľadom. Myslel som, že bude nižšia. Aspoň tak o 20 centimetrov. Nemám rád vysoké holky. Cítim sa pri nich bezbranný.

Asi nejaký komplex.

Tak pome. Šli sme.

::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::

O pár čajov neskôr sme sa prestali baviť o nete. O tom kto koho? S kým? A kto je väčší idiot. Či Faro, alebo dark devill. Dopadlo to nerozhodne.

Začínala mi byť celkom sympatická. na to aká bola vysoká sa milo usmievala.  A mala aj prsia rozumnej veľkosti. Aj keď dnes sa už ani prsiam nedá veriť.

Ale aj tak som si ťa predstavovala inak. Vrátili sme opäť k netu. Predsa len tam bolo o čom.

Jak inak?

No v prvom rade. Neuraz sa, ale asi trochu vyššieho. Mužnejšieho. A...

A?

No a v mojich predstavách si pil pivo, alebo borovičku. Nie čaj.

Počuj, ale nie som oravský drevorubač, ale umelec. Ukázal som jej svoje jemné, bez jediného mozoľa ruky.

Prvý krát sa schuti zasmiala. Znelo to tentoraz aj úprimne.

No nič. Už musím. Povedala.

Čakalo ju rande. Len neviem s ktorým.

Ja som bol už evidentne pasé.

::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::

Doma ma čakala správa od mojej budúcej ex.

Kde si?

Som bol vonku. Na pive. S kamošmi. Odpísal som obratom.

Neuverila by, že som s ňou šiel, bez postranných úmyslov.

Asi ani ja nie.

Aj keď. Myslím, že som šiel.

::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::

Ahoj máš zaujímavý nick. Nepokecáme. Napísala mi indijanka.

No šak, čo už s tebou. Odvetil som imidžovo.

Neodpísala.

Na dvanástku. Som bol asi príliš veľké sústo.

::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::

Harlekýn bol správny chalan. Dalo sa s ním baviť o všetko. Ale hlavne o ženských a o chľaste. Mal som ho svojím spôsobom rád, aj keď som ho nikdy nevidel.

Ty vole. Som bol dnes vonku. S meluzínou.

Aké mala kozy. Vyplazil na mňa jazyk.

Vole, ani ti neviem.

Jak to? Si chlap. Kurva! Tak predsa musíš vedieť, aké mala kozy. Zdvojil úsmev.

A jedno. Čo ty?

Som sa včera najebal.

Čiže nič nové? Pokúsil som sa zdvihnúť si renomé po kauze kozy. Neúspešne

No jo. A ozaj. Už si ju ošukal?

Koho?

No meluzínu.

Ti drbe. Má frajera. Vlastne dvoch.

No však o to lepšie. Aspoň vidíš, že jej chutí. Žmurkol na mňa.

Kokot! Né. Len sme pili čaj.

No jo vole. Si beznádejný.

Šak možno nabudúce.

To isto. Idem sa vysrať. Maj sa.

Sa maj.

::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::

S harlekýnom sme sa napokon dohodli. Asi o týždeň neskôr.

Pôjdeme sa niekam spolu najebať. Bolo naše heslo.

A tak som si doma nachystal paralen na ráno. A šiel pred na šiestu pred Morový stĺp.

Stál som tam takmer na sekundu presne. Obzeral som sa dokola. Nikto podozrivý. Mi napadlo, že ma odrbal.  Hm. A čo, keď to bude Kovboj. A bude mi chcieť rozbiť hubu. Lietali mi v hlave myšlienky.

Pohľadom som zachytával ľudí. A snažil sa odhadnúť, ktorý z nich by mohol byť harlekýn.

Zrazu som začul tenký hlas.

Ty si Aššurballit? Otočil som sa za zvukom hlasu.

Prikývol som

A ty si?

No ja som harlekýn predsa. Usmiala sa na mňa plachá. Dobre vyzerajúca slečna. Drobná. Môj typ.

Skoro ma jeblo.

Keď mi zaplo, ako som sa s ňou bavil o tých chlapských veciach – porno, děvky, rock and roll tak ma skoro jeblo druhý krát.

No do piče. Precedil som pomedzi zuby. A videl na jej tvári ako si vychutnáva moje zúfalstvo.

No čo ideme? Spýtala sa asi po minúte. Keď začala mať pocit, že ma dostatočne vydusila.

No dobre. Odvetil som. Vyslovil fúru vulgarizmov a dodal, že toto není možné.

No čo prekvapený?

Trošku. Naznačil som prstami veľkosť ženskej bradavky.

Zvyšok večera prebehol fajn. Pili sme čaj. Potom trochu vína ja som rozprával aký som prekvapený. Ona sa z toho tešila. Ku podivu nebola lezba.

A tak sa moja budúca exka  stala exkou.

::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::

Na nete začali o mne hovoriť, že som buzna. Harlekýn sa nemienila vzdať svojej chlapskej identity. Vraj je to tak väčšia sranda. A ja som jej pre zmenu tu a tam poslal nejakú tú hviezdičku. A ľúbim ťa k tomu.

Chvíľu to bavilo aj mňa. Ale po čase to už bola nuda.

Tak som poslal všetkých do piče a prenickoval sa.

::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::

Večer sme sa milovali. A ráno som bol zasa na nete.

Ale už to nebolo, čo to bývalo.

Moja ex vravela, že som impotentný a tak ma vraj nechala.

Aššurballit už neexistovl a Sargonovi to bolo jedno.

Bol zamilovaný. A naučil sa žiť aj bez netu. Milovaním. Bozkávaním. A rozoberaním zvláštností. Čohokoľvek.

Dokonca sa naučil zaspávať bez zvuku počítača. A harlekýn - Lenka zasa jesť mimo monitoru.

Láska. Napísal si do profilu. A sledoval už len z diaľky ako sa jeho bývalí kamoši vracajú z blázincov. Alebo len tak chľastajú po krčmách s nejakou takou, čo ich po čase aj tak navedie na jógu a zdravý život.

To je asi to DOSPIEVANIE.

Pomyslel som si. A z Lenkinej izby hral Elán.