Na krátko I.

Prvá láska.....

Vysnila si šaty   z pridrahého hodvábu.

Aj tak bola nahodená,                           keď bol večer s ňou,                             od srdca až po ramená

do zamatov slov....

Ja som len chcel...Radšej nič. Chcel som sa ťa opýtať, či by si so mnou šla von. A tak...Asi, že aj možno nešla. Už je to dve. Nikdy sa to nedozviem.

Ja som len čakala...Vlastne nič. Tak sa mi zazdalo, keď si na mňa pozrel, že sa ti možno, asi, že aj trochu páčim. Ale nič si nepovedal. Len ahoj. A ahoj sa neráta, to mi povedali tisícky pred tebou...

Zase nechala odomknuté dvere. Raz sa sem niekto vláme a zahluší ju aj s jej debilnými mačkami. Dobre, že som ti nič nepovedal. Možno by si chcela ísť ku mne domov. A ja...Nemohol by som ti ukázať toto tu .Do riti, šupka z banánu. ,,Mama? Si tu?“

Neznášam preplnené uutobusy. Nedá sa pozerať cez okno. Je to smutné. Neznášam, keď musím chodiť sama. Mohol si ísť so mnou. Keby si bol čosi povedal. Prešli by sme sa pred mojím domom. Tak, aby ťa nevideli naši...

Varila si?.. Smrdí to tu ako v psinci. Už hodinu nevyliezla z kúpeľne. Jedlo na stole sa nedá žrať. Otec varieval krupičnú kašu. Vždy, keď to mama takto fatálne posrala. Lenže otec tu nie je a krupičná kaša tiež. Zvláštne, ako mi to z času na čas chýba. Mala si večer také hnedé oči ako čokoláda. Normálne som zostal hladný. A tiež mi bolo tak trochu sladko, ale to by si nepochopila.

Nikto ma nepozdravil. Vyzerá to, že som niečo urobila. Marika je v izbe s frajerom       , vyhnala ma do obývačky. Mama na mňa zazerá. Ani sa nespýtala, či som hladná. Aj tak nie som. Ale mohla sa. ,,S kým si bola?“ ,,S nikým“...,,Neklam.“ ..,,S jedným chalanom“...To s tebou. Preto som nezavolala. Zdalo sa mi hlúpe ospravedlniť sa a vytočiť mamine číslo. Myslela som si, že ťa tak zdržím, že budem strašne dospelá a že mi potom povieš viac ako ahoj. Nepovedal si a  na mňa teraz kričí mama....