Jeden

Jeden

            Zabila ho, vypadol z okna a ona sa rozbehla von. Padal hustý a silný dážď, sadla si na lavičku a triasla sa od zimy. „Neutekaj, kam ideš?“ zakričali po nej spolužiaci. Chcela od všetkých pokoj, pozerala sa na kvapky. Padajú na strechu, na okná, na chodníky a nakoniec aj na ňu. Dopadla na ňu ťažoba. Bola s ním len v noci, no on o tom nevedel a nevedel o tom nikto iný. Dívala sa mu do očí. Videla jeho srdce, ale bolo zapadané prachom. Nevedel, či môže zmiešať dve kvapky dažďa. Môžu vytvoriť mláku, ktorá vyschne, ale i tú ktorá sa premení na podzemný prameň. Teraz však nie, teraz je mŕtvy a ona? Ona je mokrá.

Spadol na suchý chodník, no ona sedí na mokrej lavičke.

„Poď dovnútra, lebo celá zmokneš!“ kričali na ňu priatelia. „ Čo sa ti stalo?“ nikto nič nechápal. Ona ho zabila a on spadol.

Lavička bola premočená a zrazu sa otvorili dvere...

...chodník bol mokrý a lavička vyschla...