Veľmi pekný deň

Veľmi pekný deň

Bolo práve medzi pol a trištvrte a slnko bolo v polovici svojej obežnej dráhy. Z komínov šiel dym, padal sneh a mrzol na ceste.

Niekoľko áut sa dostalo do reťazovej nehody. Pri ceste stálo pár ľudí. Niektorí nadávali a niektorí sa smiali. Jedna stará pani plakala. Asi jej uleteli včely, alebo sa len zľakla a nemohla sa spamätať.

Na balkónoch boli zelené stromy, ktoré sa chystali na svoju generálku, premiéru a zároveň aj derniéru. V jeden moment bolo počuť ticho. To ticho bolo také hlučné až to dralo uši.

V tom sa dvaja ľudia vyrútili z činžiaku kričiac na seba. „ Nemienim ti to už trpieť...“kričala ona. „ Fajn, skončili sme, aj tak mi len lezieš na nervy...“ odvrkol. „ Tak ja ti leziem na nervy ? To ty ma celé tri roky len otravuješ, mama mala pravdu nemala som si ťa brať !!!“ Mladý pár zašiel a ešte chvíľu bolo počuť ich krik. Hotová rodinná idylka. 

Bolo práve medzi pol a trištvrte a slnko bolo na konci zo silami.

Vonku bolo počuť iba ticho.

Áno, dnes bol naozaj

veľmi pekný deň.