O neznesiteľnej ľahkosti bytia

F: „Počuj, máš už niekoho vybratého na lásku svojho života?“

A: „Nie, to som si chcela nechať na koniec.“

F: „No vynikajúco, čo by si povedala na mňa?“

A: „Nuž nemám nič proti. Tak navrhni, kedy sa spoznáme?“

F: „Na gymnáziu...alebo je to príliš skoro? Radšej na vysokej, čo povieš?“

A: „Radšej až na vysokej, na gymnáziu budem chodiť s Petrom, ale to bude len také o ničom – teda aspoň z mojej strany, neviem, že jak si to on predstavuje...Ale však detaily sa vždy riešia až naostro.“

F: „O.K., tak teda na vysokej, budem študovať žurnalistiku.“

A: „Ja dejiny umenia. To celkom sedí, to sa niekde stretneme určite.“

F: „Zoberieme sa po škole?“

A: „No jasné, skončíme a zoberieme sa.“

F: „A čo deti?“

A: „Dve. Dohodla som sa už s Lukym a Katkou.“

F: „Téda, tak lásku svojho života ešte nemáš a deti si si už vybavila...No dobre no...Ináč mne sa nechce veľmi dlho trápiť tentokrát, zomriem pri autonehode v nejkej tridsaťpäťke – to by si asi mala vedieť ako láska môjho života.“

A: „Čože? A to si ako predstavuješ? Minule som bola tiež vdova. Si mi celý môj plán narušil... Ale vlastne, keď sa nad tým tak zamyslím, tak to nebude až také dramatické. Stačí, že zomriem s tebou.“

F: „No vidíš, že sa dohodneme. Katka s Lukym sa síce asi veľmi nepotešia, tak ale čo... Zas keď si to vymyslíme príliš jednoduché, tak nám to cez cenzúru neprejde.“

A: „Tak, tak, škoda reči... Jáj a ešte toto som chcela – dáme si rovnaký dátum narodenia – akože osud, chápeš, ha ha.“

F: „No že si to ty... Ale ja chcem jednoznačne 8. máj, budeš sa musieť prispôsobiť.“

A: „O.K. – tak si to prepíšem – 8. máj...“

F: „No ja mám teda zhruba všetko ako tak pozerám. Čo ty? Ideme na to?“