Bondy skúma Buddhove zákony

Dymil ako starý indiánsky náčelník. Jednu cigaretu za druhou. Pokyvoval pritom svojou bielou bradou a miestami sa "uchechtával" na tom, čo hovoril. Zbyněk Fišer alebo ako ho skôr poznali na tomto svete Egon Bondy na veľkonočný pondelok 9. apríla zavrel svoje oči. Teraz opäť v praxi skúma vlastné predchádzajúce zistenia. Ako je to s Buddhovými najsvätejšími pravdami, o ktorých vedel on taký presvedčený marxista zápalisto nielen rozprávať, ale najmä písať. Očaril hádam každého, kto ho poznal nielen osobne, ale aj sprostredkovane a to nielen cez jeho vlastné diela. Génius českej literatúry Bohumil Hrabal uviedol Bondyho do sveta kníh ako literárnu postavu. Mnohí si mysleli, že v skutočnosti ani neexistuje. Egon Bondy bol však skutočný. Takmer otec pražského undergroundu zakotvil na sklonku života v Bratislave. Naposledy, keď sme boli spolu, rozprával mi o sociologickom prieskume v Amerike pred legendárnymi Fordovými závodmi. Na prvý pohľad pri skúmaní čŕt robotníkov vychádzajúcich a vchádzajúcich do závodov sa podľa tohto prieskumu odhadovalo vysoké percentuálne číslo tu pracujúcich potomkov pôvodných inidiánskych obyvateľov. Skutočnosť na personálnom oddelení bola absolútne iná. V skutočnosti vo Fordových závodoch pracovalo minimum potomkov Inidiánov. Egon Bondy to vysvetľoval a komentoval svojsky. Že to americká zem zmenila črty prisťahovalcov. Ktovie, nakoľko génius locci ako o ňom Bondy básnil zmenil aj jeho - Pražáka dušou i telom na starého "Blaváka". Možno na to narážal, keď mi hovoril o tajomnej sile génia locci - sile daného miesta, danej lokality, ktorá vyžaruje zo zeme. Bolo mi cťou vydávať knižky v tom istom vydavateľstve spolu s ním vo Formáte v Pezinku. V každom prípade, hoci češtinu za slovenčinu nevymenil, bol neustále inšpiračným zdrojom nápadov pre mnohých slovenských umelcov. Nielen pre svoje originálne nápady, či poväčšinou bláznivý život intelektuála, ale najmä svojou učenosťou a umením. Česť jeho pamiatke!

---