Monológ S Bohom

Som tvoj syn?

(pýtam sa Boha)

Naozaj?

Neklameš?

Poburoval som ľudí...

som burič.

Nejedno ľahké žieňa

podľahlo môjmu skúšaniu...

ako Mária Magdaléna.

Prišiel som na tento svet

aby som vydal svedectvo pravdy...

Ale čo je to pravda?

Drogy?

Chlast?

Slzami druhých

liečil som si rany

čo mi spravili...

Krikom iných

lákal som tých

čo po mne túžili...

a teraz...

               a teraz...

mám zabudnúť?

Otče povedz...

môže byť láska silnejšia než nenávisť?

Lebo  milujem práve to čo nenávidím...

Vidia vo mne cieľ...

                              podporu...

                                             nádej...

pomoc

             a pritom sám som

             na kolenách.

Oni budú tu

a ja z hora sa nechcem

na nich dívať.

Som človek...

nechcem zomrieť pred tým ako zomrem!

Veru hovorím ti...vstaň a uži si koľko môžeš...

Lebo človek je človekom len na chvíľu!

(povedal Boh)