Predavač pomarančov

Mal pred sebou ťažký deň. Na raňajky si dal dva pomaranče a zapil ich pomarančovou šťavou. Vzal batoh plný pomarančov, dal si ho na chrbát a spolu s dvoma taškami plnými pomarančov sa pešky vybral do púšte.

   Keď odchádzal z domu, slnko ešte spalo po únavnom dni, no keď predavač pomarančov dorazil na svoje pracovisko uprostred púšte, bolo už vysoko nad obzorom a plnilo si svoju pracovnú povinnosť.

   Predavač sa zložil a vyložil pred seba svoj tovar. Zostávalo mu už len čakať, kým príde nejaký zákazník.

   Slnko tvaru pomaranča hrialo čoraz viac. Vzduch sa začal víriť a predavač potiť. Aby zahnal smäd, zjedol výživný pomaranč.

   Hodiny ubiehali a nie a nie, aby prišiel nejaký kupec. Všade okolo neho sa nachádzal len piesok v nekonečných dunách.

   Predavač zjedol ďalšiu časť svojho zbožia určeného na predaj.

   Slnko vystúpilo na najvyšší bod svojej trasy a následne začalo klesať.

   Predavačovi sa zazdalo, že kdesi obďaleč zbadal potencionálneho kupca. Potom sa však prízrak rozplynul a on si uvedomil, že mal fatamorgánu. Na doplnenie vitamínov, živín a tekutín si ošúpal a následne zjedol ďalšie dva pomaranče.

   Slnko neprestajne klesalo.

   Kde sú? pýtal sa predavač v duchu na kupcov svojich pomarančov. Niekto ich predsa musí kúpiť a slnko už čoskoro zapadne.

   Hoci slnko hrialo čoraz menej, teplota sa neznižovala. Prehriaty piesky sálal a predavač mal ďalšiu fatamorgánu.

   Pozrel na slnko. Nachádzalo sa už len tesne nad obzorom a každú chvíľu malo zapadnúť. Premeral si nekončiace sa duny piesku, hľadajúc kupca pre svoje pomaranče.

   Nikde nikto.

   Slnko zapadlo.

   Predavač sa naposledy rozhliadol vôkol seba. Videl len piesok, a tak sa pomaly pozbieral, na chrbát vyložil ruksak, do rúk vzal tašky a pobral sa domov.

   Keď slnko zapadne, je tma a on by mohol zablúdiť.