Tak sama

Zavrhnutá

blúdi mestom,

jeho ulicami

neznámymi.

Opustená.

Obzerá sa poza plece,

hľadá

spätné zrkadielko,

nevie ho nájsť.

Určite sa nerozbilo,

dúfa,

len sa niekde

skrýva.

S odrazom života

       prežitého.

Díva sa

po dome

hľadá vrece označené

,,SPOMIENKY,,

Hladí doň,

čierna diera

je jeho vnútro.

šmátra rukou

do tmavých hlbín

minulosti.

Zúfalá.

Čo sa odvážne

vrhala do vĺn

života

Čo sa napájala

blahodárnou vodou, slanou

(teraz jej tie kryštáliky soli

rozožierajú vnútro)

Čo nevidela hrádze

z kamenia a piesku

do ktorých

teraz naráža

v silných prúdoch

vôd

Zeme.

Čo trúfalo opúšťala

 svoj svet,

                     ktorý teraz opúšťa ju

Tak sama