Smútok

Smútok

Vôkol mňa sa zišlo bratstvo, temnota

a z očí tisne sa mi potopa.

Lienia sa masy červov zla,

zas sa deje zožieranie vnútra básnika.

V úzadí počuť orgánovú hru,

hrá svetlé takty, podobné su zlu.

Moje zlé srdce opäť umiera

v hlbinách ,smútku s menom nevera.

Keď sedím na stoličke sám, som v práznom byte na svetlo si hrám.

Hrám sa na svetlo lampy tmy,

už ani pohár nepomáha mi.

Nalievam ďalší, zas a zas.

Škaredé vĺky tiahnu z lesa krás,

tiahnu až ku mne, chcú môj hlas...

Zuby im cvakli, počujem ten hlas,

orgánu hudbu z lesa na pŕťaž.