Tajomstvo 4.

Zrazu, ani neviem kedy sa pri nás zjavil Filip. Bol ako šialenec, v mesačnom svetle sa odrážala jeho krásna, dokonalá tvár plná odporu. Pozrel na mňa, ja som tam ležala, len v tielku, ruky som mala cez prsia... Moje oči boli plné sĺz.

Vyrútil sa na Martina... Síce je od neho menší, udrel ho a ten spadol.. Potom prišiel ku mne. Triasla som sa na celom tele. Povedal mi „pod“ a podal mi ruku. V tej chvíli som nevnímala okolitý svet... videla som len jeho ruku. No nespravila som nič.

Len som tam naďalej ležala. Bála som sa. Nevedela som, že čo môžem teraz očakávať. Filip ma vzal do náručia. Nechala som sa mu niesť, no nezašiel so mnou naspäť, šli sme na mólo. tam si sadol. Mňa mal stále v náruči. Hladkal ma po vlasoch .

Prehodil cezo mňa jeho bundu. Ja som len plakala. Po chvíľke ticha povedal „ľúbim ta“ povedal to šeptom, ale ja som to aj tak počula...