Tajomstvo-koniec

Po chvíli vedeli všetci čo sa stalo... Vedeli o mne a Martinovi, o tom že ma Filip zachránil, a že sme teraz spolu.... Prišla ku mne Peťa.. ja som vedela že sa jej Filip páčil, ale tak, čo som mohla robiť... Takú  jej reakciu som  však nečakala.

Začala po mne kričať, že prečo som s nim, keď viem že ho má ona rada.. Ja som tam len stála a nemo na ňu pozerala.
Povedala som jej prepáč a odišla som.. Šla som na chodbu za chalanmi, medzi nimi bol aj Filip prišla som k nemu a dala mu pusu.

Peťa višla von za nami a .....strelila mi facku. Ja som spadla na gauč. Chcela som vstať, zakrútila sa mi hlava a znovu som spadla. Teraz už však nie na gauč, ale na zem. Bola som v bezvedomí, ale svet  okolo seba som vnímala.

Filip skríkol “NIE“ kľakol si ku mne, vzal ma do náručia a začal plakať, pokúšal sa ma prebrať. Ja som to chcela, chcela som ešte žiť srdce mi začalo znovu byt. Otvorila som oči, uvidela som Filipa, v jeho tvári, bolo neuveriteľné veľa lásky.

Bola som znovu silná.. Mala som zmysel života., chcela som bojovať s mojou chorobou. Nechcela som sa jej poddať, Peťa sa mi ospravedlnila... Filip jej a všetkým ostatným povedal, čo so mnou je...

O pár dní sme sa vrátili naspäť domov z chaty a ja som už nebola na svoj osud sama. Ale osud nezaujímajú ľudské túžby a nezaujímali ho ani tie moje...