Búrka 21/06/2007

...deň, kedy aj notorici museli vytiahnúť zo skríň staré polámané pršiplášte a zúfalo vyraziť v ústrety svojmu klepáku.

Prvýkrát som to vzdal po tom, ako mi vietor urobil z dáždnika abstraktné umenie, uchýlil som sa do svojho kumbálu a privinul svoje pahýliky na struny basgitary a hral jemne pomaly elégie na Tvoje plačom vysílené oči a počúval to apokalyptycké besnenie vetra a búrky.

celé to bolo také náhle, búrlivé a úprimné, ako keby sa z Teba naraz vyvail na šero sveta všetok Tvoj smútok a vnútorná bolesť.

Nenašiel som ani úbohú sviecu, aby som si mohol prezrieť kúsok po kúsku záložku z jedenástej kapitoly, chcel som ten kúsok čistého papiera nasiaknutého zakázaným citom prečítať prstami do poslednej molekuly celulózy, no výpadok prúdu ma dotiahol radšej na miesto posledných úsmevov a nevslovených vyznaní, do opozície Mickey Mousa na Tvojom tričku a do Hollywoodu môjho edenu. Strom zlomený a skormútený meter od chrbta Ježiša, nič netušiaceho visiac na kríži to vzdal o pár metrov ďalej... V poslednej dobe až príliš často neviem čo sám so sebou, nesmiem, ani nemôžem nič, čo sa týka Teba a tak namiesto toho, aby som Ťa držal v náručí a nanášal Ti sem a tam stupnice po chrbte prstami si to nevládzem ani predstaviť. Ten gigantický pocit viny za Tvoje trápenie by mi nezmyla žiadna búrka, nezožral by ho ani trojhlavý besný pes. A keby som bol Tvojou oporou, dopadol by som na Tvoje zúfalstvo ešte horšie! Nemal som nikdy na výber a nikdy odo mňa nič nezáviselo, naozaj nemožem liezť do tvojej klietky ...

Chýbaš mi?

-chýba mi leto, pár drobných na kávu, ale to čo mi Ty... sa vyjadriť nedá.

A tak prší: bolestivo a zúfalo a beznádejne "Raz sa to muselo stať" povedala si kedysi. A raz sa to muselo skončiť, vedela si skôr, než sa to celé začalo. Predávkovaný nádejou, ktorá už dávno vykolovala zo žíl zmietam sa v abstinenčnom delíriu a pohládzam tmu, v ktorej Tvoje oči napomáhajú búrke potopiť svet...

Pomaly precitám a na dve sekundy sa rozsvieti.

Skôr asi naopak,... ale to je v týchto stavoch asi jedno.

A zasa tá tma, no to už som o jeden bar a dve zúfalstvá ďalej...