Niekde medzi...

Čakal som. Tak ako vždy. Netrpezlivo.

Zvečerievalo sa a oči striedavo behali. Po riadkoch v knihe. Po hlavnej ceste.

Usmial som sa, keď som ju uvidel. Nemala to rada.

Neviem prečo...

Keď som sa usmial, vravel som tým, že je krásna a tiež ako ju milujem. Možno ju to strašilo. Že ju môže mať niekto tak rád. A možno som to len hovoril príliš často.

Asi som nemal toľko plytvať slovami...

Slnko už svietilo len na okraj. Kúsok od našej deky. A stratilo sa za veľký strom. Na chvíľu. A potom znova niekam inam. Ale to som si už nevšímal...

Pozeral som hore. Na jej vlasy, ako sa nado mnou skláňala. Do úst mi kotúľala čerstvý hrášok. A tiež sa smiala. Možno ma tiež ľúbila a mne bolo ľúto, že ten deň odchádza. Nie rýchlo. Nie pomaly. Presne tak ako to má byť...

Ležala pri mne a cítila. Počúvala ako mi bije srdce a vždy keď otvorila oči, ja som bol v prvej rade. Aby som videl ako ma jej zreničky vťahujú do seba.

A nabrala dosť, aby sme boli spolu, aj keď ich zavrie...

Vždy keď vydýchla, vrcholky stromov sa zachveli. Dopredu

Dozadu

Pomaly

Lesný príliv a odliv...

Tam sme sa strácali

Strácali sme čas

Niekde medzi jarou a letom