bez názvu 4

 

Sú len oči,

čo dívajú sa do vnútra rozpálenej sopky

a pohľad tak spaľujúci a blčiaci

                                               v jej epicentre.

 

Sú len dlane,

ktoré modelujú vysnívané tváre

a prsty tak nežne hladiace belostný mramor.

 

Sú len vlasy

pohrávajúce sa s roztúženým dychom

a ústa

a tak krásne zamatové slová.

 

Sú len myšlienky

odovzdané tým, ktorí sa vinú

                                         v plazivom opare,

ktorí kráčajú po vydlaždených cestách

držiac za ruku zhmotnený sen,

držiac v páse rozkvitnutú ružu.

 

Sú len útrobné láskania

a vtáčie perspektívy,

očakávania tak diaľnych svetov,

očakávania tak blízkych pohladení.

 

Sú len úprimné dojatia

a slzy utierané labutím perím.

 

Sú len stretnutia a rozchody,

lúčenia a zvítania,

bozky zmáčané plačom,

bozky hriate rozpálenou túžbou.

 

Sú len holubice a milenci

sediaci na strechách starých dreveníc

a chvíle,

             keď stískajú sa pery a srdcia,

             keď hladia sa črepy dvoch zrazených váz.

 

Sú len tí,

             čo milujú, ľúbia,

             dýchajú, žijú.

 

Sú len odvekí zberatelia ľudských krás.

---