bez názvu 5

 

Zatuchnutá v šere nočných lámp,

zahalená v jemnom hodvábe samoty

blúdila po tajomnej hmle

                    úsediacej chladivej rosy.

Šátek prehodený cez tvár,

rozcuchané vlasy,

bavlneným svetrom prikryté

                                    ohnivé vnútro.

 

A uprostred obrazu

stojaceho pred míňavým pohľadom

zhluk starých ošarpaných citadiel.

 

Zvony odbíjali siestu polnočného spánku,

hlas ich kvílivého hrdla

splietal sa s vytím svorky

                                      magického kruhu.

 

A ona stála

pred zrakom blýskavých očí,

ktoré prenikali

              do srdcervúceho stonu

                                            ubolenej duše,

stála tam s bolesťou,

               s utrpením kríža,

tak pevná, bez jediného zrnka strachu.

 

Osamelá,

obkolesená desivými snami,

obstúpená hlukom mlčanlivej tmy

zdvihla dlaň do výše ramien

a jemným pohybom paže

preťala smútok.

 

Ohnivý pás na počernom plátne,

do kože vpálená pečať,

žiarivý tieň nebeského biča.

 

Hmla sa rozstúpila,

vzliala v jasavý celok 

                                  nastupujúcej chvíle.

 

A ona,

zahalená v šere zhasínajúcich lámp,

zahalená v spleti prenikajúcich

                                       slnečných lúčov

odchádzala po odparujúcich sa

                                                 kvapkách rannej rosy.

---