Písmák ... tak vyšlo aj dnes.
.
Ako Ti mám uveriť, že nie si, keď viem, že si. A ako mám veriť tomu, že nemôžme
byť spolu, keď sme. Už od rána som plná Teba. Hľadím na vychádzajúce Slnko, ranné
oranžové zore ladené do červena a v mojej mysli prebleskuje Tvoj obraz. Snažím sa
nemyslieť na to čo bude. Myslím na to čo je a čo by mohlo byť.
Každé ráno začínam prehľadom najdôležitejších udalostí, najnovších článkov
z európskej ekonomiky, objavujem svet Wandy, oboznámim sa s námetmi na dobrú
kondíciu a myslím na Teba. Potom si pozriem čo je vo svete nové, čo je nové na
Slovensku, v Bratislave, čo vo Vesmíre a pomyslím si, že Ty si celý môj Vesmír.
Cez deň sa snažím nemyslieť iba na Teba, ale aj na to čo by som mala robiť
a nerobím. Pokúšam sa spracovať dôležité informácie a pritom sa pohrávam s Tvojou dôležitosťou v mojom živote. S prekvapením zistím, že všetko je naopak, že nie je
najdôležitejšie to kde si, s kým si, na čo si tam kde si, ale najdôležitejšie je to práve to,
že si. A si tu aj pre mňa.
Keď sa stmieva vyjdem na balkón a pozerám sa na oblohu. Zhodnotím jej stupeň zaneprázdnenosti oblakmi, nestačím sa vynadívať na farebné divadlo zapadajúceho
Slnka. Nadchýňam sa stále novými scenériami a opätovne sa presviedčam, že takýto
obraz raz namaľujem olejovými farbami. Uvažujem ako by si ten obraz namaľoval Ty.
Keď už je väčšia tma premeriam veľkosť Mesiaca a spočítam hviezdy v jeho okolí.
Hľadám hviezdu, ktorá odráža svetlo najväčšou intenzitou a myslím na Teba. Na túto
hviezdu sa práve pozeráš aj Ty a v tej chvíli je to jediné čo vidíme spolu a pritom každý
osve.
Spája nás nejedna myšlienka, na ktorej sme sa zhodli. Spája nás pravda o živote,
o pohľade na svet, o všetkom možnom a nemožnom, o tom čo by mohlo byť a nie je.
Čakáme na zázrak splynutia našich duší a presviedčame sa, každý po svojom, že raz
to musí prísť.
Pred spánkom si dám malý rituál. Počítam spätne a vyslovujem želania. Želám si
zdravie pre celú rodinu, želám si šťastie pre celú rodinu, želám si lásku pre všetkých
a želám si Tvoju lásku pre seba.
.
(c) Martha Bielska