Československá literární komunita
Tak jako generace autorů před vámi, publikujte svoji psanou tvorbu. Podělte se o svoje názory a sbírejte zpětnou vazbu na svoje díla. Inspirujte se a učte od nejlepších.
Přidejte seZlodej príbehov - pokračovanie 5
Autor
R.P.
Pasívne som kráčal ulicou, všímajúc si veci okolo seba. Všade bolo mŕtvo. Po uliciach sa preháňal iba vietor. Kde-tu som zazrel tlmené svetlo vykukujúce spoza okien. Okolie pôsobilo dojmom, akoby práve bolo svedkom apokalypsy. Kontajnery boli preplnené a okolo nich sa povaľovali odpadky, ktoré sa do nich nevošli. Zhúžvané igelitové tašky s nápisom „Tesco“, kelímky z jogurtov a nejaké papiere rozmočené na kašu. Mal som pocit, že sa prechádzam jednou z tých dedín v krajinách tretieho sveta. Všade samá špina a bordel. Jediný rozdiel bol v tom, že oni za to tak celkom nemôžu, zatiaľ čo my si za to môžeme sami. Na vine je naša lenivosť, neschopnosť a neochota opustiť dobrovoľne luxus našich domovov. Škoda sa tým vôbec zaoberať. Iba by mi to zhoršilo už tak zlú náladu. Zvláštne, som predsa celkom známy spisovateľ a rozhodne nie som vo finančnej tiesni, tak prečo vlastne bývam na tomto mieste? Túto otázku som si kládol už X-tý krát.
Na scéne sa objavila mačka. Prvý živý tvor, ktorého som dnes stretol. Bola celá premočená. Prebehla cez cestu a stratila sa niekde medzi kontajnermi. Avšak skôr než tak urobila, obrátila ku mne hlavu a pozorovala ma tými zvláštnymi očami. Viem, že len sledovala potencionálneho nepriateľa, ale ten pohľad vo mne vyvolával pocit akoby vo mne čítala moje myšlienky a duševné rozpoloženie. Po chvíli sa jednoducho bez záujmu otočila a zmizla.
V tej chvíli som v ušiach pocítil jemné pískanie. Akoby som sa premenil na živý prijímač zachytávajúci rádiové vysielanie. Pískanie zosilnelo. Hneď na to som pochopil, že pískanie je akýmsi predchodcom bolesti hlavy, ktorá sa zjaví a zas zmizne kedy sa jej zachce. Masírujúc si spánky som len kútikom oka opäť pohliadol na kontajnery. Nič sa nezmenilo, len môj uhol pohľadu, pretože som medzitým o pár krokov postúpil. Zbadal som mačku sediacu pri okraji jedného kontajnera. Nad niečím sa skláňala a sústredene to skúmala, mňa si pritom vôbec nevšímala. Bolo to tmavohnedé až čierne. Pôsobilo to dojmom dokonale prehnitého rozkladajúceho sa mäsa. Nevidel som to dobre. Mačka do toho zahryzla a začala to ťahať preč, snažiac sa svoj úlovok dostať do bezpečia...