Rána

cez okno vidím ako sa prikradol do noci
deň
vplazil sa do ulíc a rozsvietil mesto
a okolité lesy
rozvlnil hlinu polí
a zasvietil do tmy
nebyť ľudí... bolo by to krásne

ale nebyť mňa a teba
kto by sa díval a hovoril jeden druhému?
lenže my nie sme ľudia... sme  dva červy
pamätám sa na tvoje bledé čelo
otočené k stropu
"čo budeš dnes robiť?"
nikdy som sa nikoho niečo také nespýtal
nikdy sa ťa nikto nič také nespýtal
usmiala si sa.... vedel som že  si šťastná
a odpovedala si na otázku

pozeral som z okna ako odchádzaš
smerom k parkovisku
zamilovaný ako blázon
príliš mladý na také sračky ako nedôvera
príliš mladý na paranoju

to bolo tiež ráno
ktoré náhle skočilo cez žalúzie do okna
a dva páry očí ho prijali so smiechom
v zreničke
šuštiac papierikmi od cukríkov

nemysli si
nemyslím na teba... dnes je čierny deň pre moje oči

---