N: Prepáčte, čakáte na niekoho?
S: Ani nie, iba tu stojím a premýšľam.
N: A nečakáte náhodou na mňa?
S: Nie, prečo?
N: Lebo mnohí sú radi, keď som s nimi.
S: Ja nemám prečo čakať. So mnou sa už dávno nikto nechce stretnúť.
N: Ale ja by som možno aj chcela...
S: Neverím. Prepáčte, už neverím nikomu. A najmä ženám nie.
N: Sklamali Vás?
S: Nie, ja som sklamal ich.
N: A nemôžete to napraviť?
S: Sotva, už by mi neverili. A navyše, hanbím sa.
N: Za čo sa hanbíte? Za sklamanie, ktoré ste im spôsobili? A prečo spomínate viaceré ženy?
S: Lebo som sklamal viaceré. Každú som chcel spoznať. Porovnával som ich. Čakal som stále na lepšiu.
N: A ktorá by bola pre Vás najlepšia?
S: Neviem, už sa to asi nedozviem.
N:Tak skúste znova. Na svete je toľko krásnych žien.
S: Mne nešlo o krásu.
N: Ja viem. Iba vás skúšam. Tak pre ktorú by ste sa rozhodli teraz?
S: Pre tú, ktorá by ma ľúbila takého aký som.
N: A aký teda ste?
S: Hlúpy. Nevidel som lásku. Videl som len telo.
N: Tak sa pozrite ešte raz.
S: Už nemám nádej.
N: Máte. Nádej máte vždy.
S: Ale mňa už opustila.
N: Mýlite sa. Som tu. Ja som Vaša nádej. A budem stále s Vami.