(Posledný) Lov na draka

Počas prázdnin som sa s kamarátkami vybrala loviť drakov. Deň pred odchodom som si zbalila kompletnú drakobijeckú výstroj, ktorá pozostávala z plaviek z dračích šupín, štítu z korytnačieho panciera, oceľovej prilby a železného palcátu. Takto vystrojená som ráno naštrartovala svoju metlu a odfrčala som na miesto stretnutia. Tým miestom boli Suľovské skaly, kde podľa všeobecného názoru ešte žili draky. Napriek značným problémom a pôsobeniu gravitácie som doletela pred vchod jaskyne, kde sa skrývala naša obeť.

Moje tri kolegyne ma tam už netrpezlivo očakávali, každá oblečená do drakobijeckej výstroje. Odložili sme metly, vytiahli palcáty a s bojovým pokrikom sme vtrhli do jaskyne. No náš pokrik zanikol vo chvíli, keď sme pred sebou zočili našu „obeť“.

Uprostred jaskyne ležalo to najväčšie monštrum, aké som počas svojej drakobijeckej kariéry videla. Vtedy som pochopila, že bolo chybou pokladať draka za obeť.  Obete sme mohli byť jedine my, súdiac z drakovho lačného pohľadu. Ja, Katka a Janka sme pochopili, o čomu ide, zvrtli sme sa a svetelnou rýchlosťou sme vytrielili z jaskyne. Zuzke však akosi zlyhal pud sebazáchovy a ostala stáť na mieste. Drak sa majestátne postavil, urobil „ham“ a Zuzka bola tam. Vzhľadom na dlhý pás prachu, ktorý som za sebou zanechávala som nepostrehla, či drak Zuzu pochrúmal alebo jednoducho prehltol. Jana a Katka, tie večné optimistky, ma zúrivo presviedčali, že ju „len“ prehltol. V takom prípade bolo treba vymyslieť plán a zachrániť našu kolegyňu pred rozkladom v dračom žalúdku. Do večera sme vyhútali pekelne perfektnú vec. Hrdinsky sme obetovali všetky naše zásoby jedla a zviazali sme ich do jedného veľkého balíka. Okrem tabaku sme tam napchali štyri balíčky preháňadla. Totiž podľa drakobijeckej príručky je tabak a preháňadlo pred draka tou najhoršou kombináciou. Spoločnými silami sme balík dotlačili pred jaskyňu a schovali sme sa do krovia, odkiaľ sme všetko pozorne sledovali. Zanedlho sa pred jaskyňu vytiahla šupinatá hlava. Drak zvedavo oňuchal balíček, oblizol si papuľu a tradičným „ham“ prehltol našu pascu. Spokojne sme sa odplazili z krovia k naším stanom a čakali sme. Celú noc sme prebdeli pri ohni.

Až napokon pred úsvitom nového dňa z jaskyne vybehla Zuzka celá od.....

No, hlavne, že bola živá a zdravá.

Po tejto traumatizujúcej skúsenosti sa Zuza rozhodla odstúpiť z drakobijeckého klubu, ktorý sa po jej odchode definitívne rozpadol. Toto bol teda môj posledný lov na draka.