Malá kôpka nehy

Jej ticho sa celkom fajn dopĺňali s mojím hlukom

Jej blúzka nekričala, len hltala svetlo z pošpinených lámp

(A môjho počmáraného srdca)

 

Stretneš ju a chceš si ju vziať domov

A pripútať o nohu postele

Taká malá kôpka nehy

Čo, myslím, úplne stačí na to, aby bola jedinečná

(Ale ani sa tak netvári)

 

Len ju stretneš a chceš si ju vziať domov

(Ale naši by opäť mali kopu osemnásťzmyselných poznámok

A ja by som prišiel tak na dva-tri, takže by to bolo zasa ich víťazstvo)

 

Aj keď mám hryzavé tušenie, že by to teraz mohlo byť ináč

Že by sa práve teraz a práve na nás dvoch mohol vykašľať celý svet

Že by sa ňou dali zmeniť dejiny

 

Ale aj tak to vzdávam

Možno zo zvyku, alebo možno preto

Že jej ticho sa celkom fajn dopĺňali s mojím hlukom

Až kým nezistili, že sa potrebujú