Zimomriavky a Horúčka

nehnevám sa... nemám ako...
nemám na to aparát
som loďka na vlnách bližiaca sa v smiechu
na ostré hrany skál
viem že tam tiež sedíš
a brúsiš si hánky na hrbolatej stene
alebo máš svoj kľud
a vyhrievaš nohy v papučiach jesene
som ako nálož plná prázdna
ruky...
ruky studené a bolesť z vnútra
prišla náhle ako temný vlak
ako päsť natiahnutá v zamatovej rukavici
a ostych...
tá šialená hanba byť samým sebou
a zanechávať ranených a bezseba
nevšímavých a obrnených ľudí
počty počty počty a výčitky za zranenia
ja už nechcem nikomu ublížiť
už nechcem aby mi bolo ubližované
jediné čo chcem sú splnené sny
a trocha toho čo máš pre mňa keď tu nie si
ten tlak je veľa na jedného človeka
a zimomriavky

---