Schopenhauerovi

Náboje zaklapli v zásobníku čestní si nabili zbrane lebo dnes sa úsmev nenosí hlavne vedú v móde a tak sa všetci ráno vyrútia do ulíc aby triafali svoje ciele kanonáda peňaženiek prehovorí zase pekne niže kolien aby svet na chvíľu zhustol od vášne A politika sa zmenila na bláznové smetisko kde najväčší výdavok platí neozbrojený ostatní šťukajú uzávermi a páchnu potom za všetky nákazlivé vírusy Svet sa zafarbil na červeno tečie mu po uliciach krv blížnych chlípu ju umastení biznismeni s hlasným mľaskaním Balíme sa výzbrojou hľadáme neustále nové obete a keď už nie sú na trhu vezmeme aj pod pultový tovar veď vagína je prvá najväčšia devíza ktorú prebijajú miestami len údy tvrdého konta Planéta zmenená na šialené divadlo bez pointy a bez konca javisko už dávno nemá závesy a ľudia zabudli aké to bolo keď sa dvíhala v potlesku opona Klaňačky sa nekonajú nie je na ne vôbec času každú minútu sa totiž odohráva iná dráma a iná dáma ukazuje dekolt a nik si nevšimol že v tom virtuálnom nábojníku sme sa dostali až do miesta kde chrbtica stráca svoje poctivé meno Zostali nám teda len tovary z dvoch pologúľ odkiaľ sa šíri zápach našich úspechov a tie sa namotávajú dookola do nových hladomorní túžob po nepoznanom a zakázanom aj keď všetko je už dovolené kým v kúte ironicky driemú Schopenhauerove slová - človek môže robiť čo chce ale nemôže chcieť čo chce... Čo sme chceli hneď zahadzujeme a chceme iné hoci chcieť vlastné chcenie vypadlo zo zoznamov s označením kúpiť

---