Sam, sam samotar

Sam, sam, samotar
si ty, som ja
v prazdnote dna

sklenikove kvetiny naplnene serom plechovych snov
na moment vytrhnute z prasiveho konzumneho tla
obklopene nekonecnom zelenych poli
vdychuju do seba neznost slnka a hviezd

neznost Slnka & Hviezd

skaceme z hviezdy na hviezdu
zacudovane sa cudujeme
vlastne sa len ucime zit
bez dovodov

my sme tym naplnenim v raji

sme supkou bez jadra
kostkou bez plodu
a nesmierna pritomnost noci nas zakazdym nemilo prekvapi

sme mostom bez rieky
ranenym bez rany
gulkou bez zbrani
hlinou bez rastliny

sme lucom bez slnka
ohnom bez zapalky

sme karmou bez nirvany
osudom bez obmedzeni
sme zvukom bez nahleni
tichom bez preruseni

nechaj sneh snehom nech dalej makne vo vlastnom zrodeni
v momente nechaj len moment, utop sa v tapani
bez plachetnic

okup svoje telo tichym placlivym chcenim

sam sam samotar...
a teraz sa mi zjav!

bud pozehnany v mene pritomnosti
nehladiac na hriechy historie dravcov
bud naplneny dneskom
neobzerajuc sa za tulakmi buducnosti
osus svoje telo v bleskovom zjaveni sa raja
a kracaj bez prestavky dalej

kamsi

---