2 hodiny bezprostrednej poézie

Mám chuť potrebu vízie úchytky z trávy
si šaman cítim ťa šaman
dokonalo biele využitie priestoru
poludnie je šero kvapalina láva korienky vtáčieho spevu
splývam
kradnú mi pokojný spánok myšlienok
peľ necítim
pre stromy nevidím les
snažím sa nájsť a pritom strácam
... a takto dookola

si bytosť si ľudožrút mozog tejto operácie
štvrtok je sobotou kalendár nepretočených dní
ľubozvučná elégia citov kôrky skalnatých výbežkov
ulice oplodnených vajíčok
deti žijúcich rodičov

čiasi pehatá ruka vysiela družicu
do stredu vesmíru a späť
zmrzačené jaskyne ponúkajú úkryt klonom vlastných matiek
si mystérium požehnanej dlane a ja ťa nedokážem zachytiť v posvätnej pasivite okolia

si najkrajší ženský orgán
premenený na mäkčeň v slove muž

ako vysoko je nebo ako  ďaleko sú hviezdy?
ozaj, len úbohá duša  na Zemi
skaly piesky
príliv odliv
záliv
priemer ilúzie zánik kvety v rozkvete
stúpame klesáme plynieme
chápeme a preto sa opäť pýtame
učíme sa aby sme čoskoro zabudli
sme mŕtvi a pritom žijeme
                         chladní a preto sa potíme
     sme mužmi a preto sa ženíme
zostávame večne hlupákmi

búrame rozdiely spájame v jedno
v nekonečno
nie sme si istí či sa máme triasť alebo potiť
obliecť či vyzliecť
smiať sa či smútiť
jesť či hladovať
chudnúť / priberať?

tak rozbime okná sklá zrkadlá
vytiahnime náboj ktorý patrí do rúk vraha detských snov
buďme mierumilovní vandali generácie rútiacej sa do riti
          a späť
do riti
                        a hlbšie

Navleč sa do pyžama a mlč
vykastruj moje pohlavné orgány naplnené túžbou obetovať vlastné telo
tvojmu strachu vymodelovať zo mňa hlinené šťastie všedných dní

Lupene krachujú
agáty sú v štádiu odkvitania
vôňa hrozna chuť konca
po schodoch
hore
do pekla
až tam

učím sa ľúbiť plodím keramické odliatky hviezd
sirôt

chladný riadok pesimistu
klesanie vyškrtaných slov
nádych a výdych
bez pohnutia pier
spánok bez zavretia očí
mier bez lásky
toto všetko
blbosť a hlúposť
trápne frašky

do riti so všetkým zbaľme sa a poďme ďalej

neleňme...!
a potom...
buďme leniví otrhaní zabudnutí v dolinách
poďme
niekde
preč

kam?

Prečo?

dýchajme slávme budujme
skoncujme starnime
tvárme sa predstierajme
zabíjajme plodením

PROROK oslovujem ťa čerpám energiu
ja, múmia ospalých dlaní vcucnutá silou vesmíru

príbeh vizionára stopujúceho v búrke púštneho prachu:
črtáš sa pred zrakom divákov
(ak si to ešte vôbec ty)
formujú ťa modelujú retušujú

rozbilo sa mi srdce pod náporom blaženosti modlitebnej knižky
nechcem ho zlepiť
poskladať z neho opäť nástroj do rúk diabla
končím a vzápätí sa opäť začínam
končím tam kde sa ty začínaš
emancipovaná telepatia dvoch tiel spojených jednou dušou

31.12. už bude neskoro

---