O tom, ako začal deň a o plači

Z výšky letu a vetra v horách,
nad konármi tvojich stromov,
medzi riekou a potokom,
tam, kde je naše miesto, prosím,
nepusť moju ruku keď sme tam.

Počúvam diamanty ozývať sa
v pilinách
v záhrade za domom.
Ich odlesk.
Utekám
do tunela pod jazerom
skôr než začne pršať
lebo milujem jeho vodu
a jeho v ňom.
Spolu spievame
o tom,
ako začal deň a
o plači.
A akord jeho gitary
mi pripomína naše dni
ked ma zachránil
zo samoty a podvýživy citu.

A teraz, Taylor,
tvoja voda uteká, únika
ako
ozvena struny, ktorú sme milovali....

Tak nestavaj prosím
hrádze
na rieke, v ktorej sme sa kúpali
len preto,
že sa bojíš
záplavy.
Lebo môj púčik neprežije bez vody.
Tvojej.
A ty neprežiješ bez ozveny.
Mojej,
čo sa ozýva
z výšky letu a vetra v horách,
nad konármi tvojich stromov,
medzi riekou a potokom,
tam, kde je
naše miesto,
prosím,
nepusť moju ruku keď sme
tam.