Prichytení

Všetko je opakom vlastnej ničoty ale aj tak najkrajšia si ty a ja som tvojou odvrátenou stranou keď vzdušné víry ženú predstavy klauna s veselým predsavzatím a bez smútku sú noci oveľa hlbšie než by hľadal namosúrený vodič trolejbusu ktorý ti privrel ruku aj ja by som ťa privrel keby si nebola moja pochop do dverí to iste nie prichytení za myšlienky a za kúdoly vlečúcej sa hmly lebo ťažko je to vysvetliť prečo by som ťa zjedol celkom nahú aj bez hladu že si mojou súčasťou ako ruka čo sa na mňa pozerá okrajmi nechtového lôžka a tvoja bosá noha mi máva v snoch hneď pri posteli a túžba čaká aby slová neboleli kým pod asfaltom rastú snežienky na každom okraji sveta sa mi radosť rúca a rastie nádej oslavy

---