prelet realitou Phosseusa

Strmhlav sa rutiac dolu casopriestorovym tunelom si uvedomoval tisice veci,myslienok ,spojitosti a kazda jedna co mu na um prisla mala taku istu hodnotu ako ta ktoru odtial vytlacila ,alebo ta ktora ju odtial vytlacala.

Bol to Phosseus. Meno ktore si sam vybral bolo meno ktore mu akoby patrilo uz tisice rokov. Phosseus bol unikum. I ked to bol "len" clovek,bol to ten najpozoruhodnejsi jedinec nasej skusanej rasy. Bol jedincom ktory sa zdanlivo nepodobal ani jednemu co boli pred nim a ani nikto co s nim vyrastal sa s nim nemohol skoro v nicom zrovnat, bol to jedinec na ktorom bolo vidno ze mu je dane byt na najvysiom mieste v ludskom zavode.Bol to Alfa.Alfa Alfa Alfa Alfa! Proste najdokonalejsi vytvor ludskych genov od cias Globa ci Aristotela... Tento jedinec naseho druhu sa vynikal jedinecnymi mentalnymi i fyzickymi danostami ktore skutocne nemali medzi jeho konkurentami v ludskom zavode ziadneho hodnotneho protivnika ci rovnocenneho partnera bo supera. Jednoducho sa skoro nedalo ani hovorit o zastancoch jednoho zivocisneho druhu pri zmienke jeho osoby. Bol to proste unikum!

Phosseus si uz od malicka kladol fylozoficke uvahy najlepsich akosti v kazdej zivotnej situaci mu danej.Co bolo akymsi jeho konickom no skor skrytou podstatou jeho existencie ktora sa potichu vynarala na svetlo pravdy. Cize sa mu to stalo potravou. To bolo to co mu krmilo mozog ,mysel a obohacovalo ducha. Zamyslat sa nad podstatou podstaty a posuvat hranice uvahy za mozne i nemozne miery mimo vnimania a chapania ostatnych. Ostatnych je mozno zbytocne prehnane velike slovo...ale urcite splni ucel vytvorenia predstavy...Bolo uplne jedno ci sa Phosseus nachadzal v spolocnosti,ci bol sam na brehu cistinky,ci sa zrovna radoval so znamymi nad papierovym klobukom,alebo smutil s okolostojacimi nad smrtou blizkej ci vzdialenej osoby(tato vzdialenost sa vzdy len velmi tazko odhaduje). Phosseus si ale vzdy vedel najst okienko vo svojej mysli aby z kazdej mu danej zivotnej situacie bol schopny vytazit a mohol tym nakrmit ten nenasytny stroj v utrobach jeho mozgu.Machinu ktora sa nenechala zastavit pred ziadnou spolocenskou ci moralnou zabranou. Machinou ktora ho i seba krmila obrazmi,myslienkami, predstavami,tuzbami ktore boli skomoleninou reality upravenou do nerealnej roviny,len za jedinym zamerom. Zamerom ktory v realite neexistuje ci neda sa ho dotknut.Skusenost,poznanie noveho,neskuseneho ,nepoznaneho. Spojenie ducha s myslou. Objavenie nastroja na posuvanie horizontu. A to bolo to co chutilo aj Phosseusovi. To bolo to co bol naprogramovany vyhladavat ako primarny ciel v jeho ceste od nikial nikam.

Pad casopriestorovym tunelom preto bola samozrezjme situacna potrava najvyssiej akosti, ktoru bi si labuznik akym Phosseus bezpochyby bol nikdy nenechal ujst aj keby ho to mohlo ohrozit na zivot,ci mu ho nejakym inym fyzickym poskodenim mohlo poskodit. Phosseus by si jednoducho nikdy neodpustil coby len myslienku na to ze si mozno nechal ujst poznanie ktore by mu mohlo zmenit realitu vo velkom style. A ako sa za tie roky treningu uz naucil cim abstraktnejsia situacia,tym abstraktnejsie myslienky a uvahy na ne sa daju rozvijat. Je to asi ako tvorba fotky. Cim spletitejsi dej tym bohatsia fotografia...

No a v tomto momente mu prebleskinali cez rozum myslienky typu: Ak som v casopriestorvom tuneli,padam dolu,alebo naopak letim hore? Existuje vobec hore a dolu v casopriestore ktory nema podstatu zalozenu na gravitacnom centre nejakej gule pozliepanej z nerastov a chem.prvkou ci horiaceho gigantickeho utvaru zlozeneho z plynu??? Je skutocnost ze skutocnost neexistuje podobne ako ani cas??? Nachadzam sa vobec niekde??? Aky je rozdiel medzi bytim tu a na zemi??? Aky je rozdiel vobec?..a k tomuto sa mu hrnuli odpovede,predstavy,obrazy a predtuchy na mysel ktore sa snazil si poskladat do ramiku jednoho velikanskeho obrazku s nazvom "Co sa to so mnou vlastne deje?"," Co je to co teraz zazivam a ako sa to lisi od mojich inych zazitkov v inych zivotnych situaciach???"...No bolo toho velmi vela co sa mu hnalo rozumom a to bolo poznat aj na jeho vygulenych ociach z ktorych sa dalo vycitat poznanie a mudrost v rozvaznosti ci rozvaha prameniacia v mudrosti. Mal dlhe vlasy ktore mu pri prelete casopriestorovym tunelom abkoby plavali vo vode. Pohybovali sa mu okolo hlavy v trajektoriach tvaroch podobnym asi ako elektromagneticke vlny okolo gravitacneho pola zeme ci skor slnka.

Otazka ako sa dostal do casopriestoroveho tunelu bola velmi na mieste pre cloveka z pozemskych a Phosseusovy vzdialenych ci neustale sa vzdalujucich radov. Phosseus sam mal nejake tusenie ,ale stopercentne urcitu odpoved na nu tiez nemal,pretoze si bol vedomi faktu,ze stopercentna pravda je iba prach pusty sebaklam.Bol tu a bral to s maximalnym moznym uhlom nadhladu aky sa mu ponukal z danosti jeho mysle ,no i ten sa silou a mocou svojej zivotnej energie snazil zvacsit a prehlbit bod poznania svojeho zivocisneho pana, s ktorym sice v zdanlivej simbioze no v skrytej hlbke ten najukrutnejsi boj kedy cloveku znamy zvadzal. Bol to boj o slobodu jeho ducha...