Tri strany

              0

Padá dážď. Dazd bez citov,bez duse,len prazdny naval vody. Bez farby,chute a vone. Pada na domy,ktore to prijimaju rovnako ako by prijimali krasny,osviezujuci jarny dazdik ale aj strasidelne besnenie burkovych mracien. Pada na stromy,ktore prijimaju jeho vlahu rovnako ako od ineho dazda.

            V jednom dome sa cosi prebudilo.  Nejasne „nieco“ zobudilo nejasnu postavu.Vstala z postele. Nevedela preco to robi. Zobudil ju dazd? Nie,tento dazd nie je taky aby ju zobudil. Nie je na to urceny. Nema urcenie. Tak co tu postavu prebudilo? Nejasny Hlas kazal. Nevedela co. Ale kazal. Nepocula to zretelne ale isla. Jej mysel nerozumela,ale nieco ine v jej tele rozumelo a islo. Vysla z domu,len taka bosa,v nocnej koseli,do dazka ktory nemal urcenie. Pocula sumenie. ”To ten dazd”zasepkala,nevediac preco? “Kam mam ist?” Nevedela. Nepocula odpoved na svoju otazku,ale isla. Tak predsa to bol ten dazd. Alebo nie?Isla mestom,alebo skor mesteckom,ktore sice v dazdivom pocasy vypadalo chmurne, ale cez den o tu urcite vypadalo utulnejsie.Ulice tu neboli ani siroke ani uzke,domy ani vysoke ani nizke,odvsadial cihal vzorny poriadok, rozoznatelny dokonca aj v takomto neurcitom dazdi.Isla dalej,nezastavovala sa pri ziadnom dome,len isla ako bludny duch po ceste,premocena,prepojena neznamym sposobom s dazdom, ktory nikomu nic nehovoril.

            Z hlbokej tmy a sumenia dazda sa ozvalo tlmene chrcanie:“Chrrr...hr...chroo...”Postava sa trhla a jemny mesacny svit jej na chvilu zasvietil do tvare.Bola mlada,biela ako vapno,s ocami ako uhlie a pohladom rovnako prazdnym ako ten dazd..Tmave vlasy zahalovali vacsinu tvare.”Chroooo...choood..” slova zacali byt zrozumitelnejsie,dali sa uz rozoznat,postava sa trhla este raz a pridala krok.Uz vedela co ma robit.Dazd sa zmenil.Zacali padat velke kvapky vody,zahucal vietor a prudy vody zosilneli.Neurcity dazd sa zmenil na burku,ktora sa este len zacala,bude trvat sice len chvilku,ale dokaze narobit viac skody ako trojdnovy poziar.Dosla k brane,ktora bola jedinym miestom odkial sa dalol dostat z mesta von,zbytok mesta bol ohradeny vysokym kamennym murom.Nevedno preco bola brana otvorena.Vacsinu casu bola brana zatvorena a otvorit ju nedokazal nikto sam.Bola obrovska,vysoka najmenej 5 metrov,vyrobena z masivnych drevenych kolov,obitych silnymi obrucami z tej najpevnejsej ocele aku dokazali kovaci v malom mestecku vyrobit.Vzdy bola zavreta.Dnes nie.’Co to znamena?’pomyslela si.”Chooood...choood”.Hlas zacal byt zrozumitelnejsi, ale aj naliehavejsi.Isla,presla branou a vysla na cesticku,veducu na plaz,asi desat minut cesty peso od mesta.Cesticka nebola taka udrzovana ako v meste,ale dnes to nebolo podstatne.Hlas bol stale zretelnejsi,uz nekracala ale bezala,utekala Hlasu do naruce,aj ked nevedela preco ale isla a tesila sa z toho,ano tesila sa,ze stretne Hlas a je to jedno co sa potom stane.Bezala stale rychlejsie,burka nad jej hlavou zacala besniet a noha sa jej zaborila do piesku a spadla na zem.’Piesok’ pomyslela si.’Som tu.’ Zahladela sa pred seba do tmy.“Pocujes! Som tu”zakricala.Cakala,ze jej Hlas nieco odpovie.Odpovedal:”Este nie.Este kusok.”Teraz uz ho mohla pocut zretelne,ako by bol majitel Hlasu len par centimetrov od jej tvare.Duty,nevyrazny.Znel ako chrcanie zraneneho zvierata. Bezala dalej.Znova sa potkla a zacitila ostru bolest v nohe.”Nevzdavaj to.Uz je to len kusok.To zvladnes.”Bezala.Clenok ju bolel ako cert ale bezala.’Clenok sa vylieci,ale tento Hlas sa uz nemusi vratit.Musim to dokazat.Musim ist,kam mi povie.’Dobehla az k malemu piesocnemu kopceku,za ktorym uz bolo len more.Dole konecne nasla to co tak dlho hladala.Predstavovala si to vsak inak.Nebol tam Hlas.Iba telo.Nevladne telo v otrhanych satach,napoly este plavajuce vo vode,napoly vyplavene na piesocnatu plaz.Lezalo tam bez znamky zivota.Nebolo mu vidiet do tvare,dali sa vidiet len jazvy na rukach sposobene morskou solou a na hlave viditelna velka krvava rana,ktoru by asi malokto prezil a v tychto zhorsenych podmienkach je to prakticky nemozne.Ale predsa,telo sa pohlo.Dazd z nicoho nic ustal.Hlas sa stratil.Maya sa prebrala z tranzu a hoci prve sekundy netusila co tu robi,ked zbadala telo mladeho muza,prestala na to mysliet a vytiahla ho von z vody.’Dnes bude mat mestsky doktor plne ruky práce.‘pomyslela si.



1

„Do toho chlapi,pridajte.Nechceme tu zostat trcat cely den!“krical Chao na skupinku mladikov,ktory sa krvopotne pokusali za pomoci lan a kladiek odpratat z cesty velky kmen stromu.Bol nervozny a daval to chlapcom aj poriadne pocitit.Nevadi,oni ho chapu,ved ho poznaju.Kazdy ho pozna.Vecer ich pozve na drink do Zeninej restauracie a pri drinku na vsetko rychlo zabudnu.Chao bol miestny majster na vsetku moznu pracu a jeho chlapci boli stavebnou silou mesta.Mal na starosti udrzbu mesta a jeho okolia,zaroven bol aj policajnym sefom a ucitelom v jednej osobe.Bol proste muzom pre vsetko a bol na to patricne hrdy.Mal rad svoju pracu.Bol stavany ako boh,vysoky a svalnaty.Vek asi styridsat rokov,ale jeho tvar vypadala akoby ich mal najmenej sto a dvadsatpat zaroven.Skratka a dobre,vypadal mlado,ale jeho oci prezradzali,ze ma za sebou viac skusenosti,ako hocikto iny v celom tomto meste. Jedina chyba krasy boli jeho strnisko a huste vlasy.Tychto dvoch svojich znakov sa nie a nie zbavit.Nechcel sa moc strihat ani holit.Robil to az kde to bolo naozaj surne. Na takuto cinnost bol naozaj velmi lenivy.To bola jedina praca ktora ho vyslovene nebavila a ku ktorej citil priam az zivocisny odpor.Po nocnej burke mal on a jeho skupinka stavbarov, policajtov a studentov plne ruky práce.Vsade za mestom ostali povalane stromy,cesticka bola uplne rozmocena a neschodna.To však nebolo to co vyvolavalo jeho dnesnu nervozitu.Branu nasli v noci dokoran,Maya nespala doma a ukazala sa az rano,cela premocena a strhana.S vyvrtnutym clenkom dokrivkala do mesta a kricala,ze za mestom na plazi lezi zraneni mladik a treba mu pomoct.Robil si o nu starost,pretoze to bola dcera jeho najlepsieho priatela Arona,ktory bol spolu s Chaom zakladatelom tohto mesta a jeho terajsim starostom.Teraz Maya lezi v nemocnici aj s neznamym mladikom.Ten bol na tom naozaj vazne zle.Chao nedokazal pochopit,ako je mozne,ze to prezil.Stav v akom ho nasli,bol horsi ako smrt.Ale ako Maya vedela,ze tam ten mladik je a potrebuje pomoc a ze brana,ktora inokedy ostava takmer nonstop zatvorena bola prave v tu noc otvorena…na to odpovedat nevedela.A nevedel to ani on a to ho znepokojovalo.Nemal rad, ked nieco nevedel a nemal nad tym kontrolu.

Chlapcom sa podarilo konecne kmen odpratat z cesty.‘Este tri a cesta bude cista’pomyslel si Chao.“Vyborne chlapci,za toto mate dnes vecer u mna drink.Len to neflakajte,lebo ma Aron obesi!A potom obesim ja vas!“krical.Hlas mas mocny,pevny,chlapci ho plne respektovali a on ich mal za to rad.Aron ich však dnes asi neobesi.Rano zmizol,ako vždy ked sa stalo nieco vazne.Odisiel hned potom ako zaniesol Mayu do nemocnice.Chao vedel kde je,ale vyrusovat ho rozhodne nechcel.Poznali sa odmalicka,vyrastali spolu a ked dospeli,odisli z rodneho mesta a isli si zalozit vlasne.Bol to taky ich detsky sen.Napriek vsetkym pochybam sa im to však podarilo a ich mestecko,Portao,dnes stalo blizko morskeho pobrezia a pysilo sa radnicou,nemocnicou,skolou,kostolikom,policajnou stanicou,niekolkymi krcmami a asi tisicovkou obyvatelov.Za dvadsat rokov toho stihli viac nez dost a pritom mu to pripada ako len vcera,ked sem poprvykrat prisli aj s hrstkou ludi ktorych nazbierali v meste aj na cestach za lepsim zivotom a dobrodruzstvami.Ako by to bolo vcera,ked Aron vystupil na maly pahorok na ktorom mesto dnes stoji a zvolal:“Tu bude stat mesto,ktore sa stane domovom pre kazdeho koho sem osud zavedie.To prisaham!“A stalo sa.Mesto vyrastlo,osud k nim zaviedol vela ludi a dnes sme tu vsetci stastny.

„Chao,spis?Halo,chlape pocujes ma?“Chao sa strhol.Nechal sa uniest,to sa mu stavalo často.Pozrel sa smerom odkial hlas prisiel a zbadal Arona ako sa k nemu ponahla.“Konecne si sa prebral.Stojis tu ako solny stlp.Ako pokracuje praca?“Chao sa pousmial:“Lepsie ako som cakal,chlapci sa dnes snazia.Este par kmenov a sme tu hotovy.Preco sa pytas?Potrebujes nieco odo mna?“Aron pristupil blizsie.Bol to vysoky,chudy styridsiatnik.Mal vlasy biele ako sneh dlhe po plecia,ale nosil ich zviazane dozadu.Fuzy a bradu mal pekne udrziavanu,rovnako bielu ako aj vlasy.Vypadal ako vikingsky druid,este sa tak aj obliekal.Jednoduche biele rucho ostro kontrastovalo s Chaovou kozenou vestou a nohavicami.Jemne sandale z koze posobili pri Chaovych tazkych pracovnych topankach ako past na oko.Z oci mu vyzarovala mudrost a zmysel pre spravodlivost,chlapcenska tuzba robit velke veci a zaroven starecka rozvaznost.Mozno preto sa stal starostom on a nie Chao.Priklonil sa blizsie a zasepkal:“Ide o Mayu.Mam o nu starost.Pod niekam kde budeme mat sukromie.Nechcem aby nas niekto pocul.“Na Chaovej tvari sa objavil ustarosteny vyraz.“Je to asi vazne ked ma tahas od mojej práce,to zvycajne nerobis.Kam chces ist?“ „Do mojho domu.Zorganizuj si to tu,budem ta tam cakat.“Odisiel rychlo smerom k mestu.Ten pohlad na jeho tvari Chao poznal velmi dobre.Stalo sa nieco naozaj vazne,to vedel Chao uplne stopercetne.“No dobre necham sa prekvapit.“povedal si sam pre seba.“Chlapci!Ku mne!Odteraz tu budete sami,zvladnete to?“...

Za patnast minut dorazil k Aronovi do pracovne.Chlapcov nechal osamote,o nich si starosti nerobil.Teraz mal starost o Arona,dnesny den sa nevyvyja nijak dobre a podla toho,ako sa Aron tvari bude to este horsie.Posadil sa za stol v Aronovej pracovni oproti nemu.Pracovna bola malicka,skromne zariadena ale utulna.Aron byval na radnici,ktora bola uz sama osebe dost mala a este menej priestoru zaberal on so svojou dcerou.Jedna izba patrila jemu,jednu mala pre seba Maya,dalsia miestnost sluzila ako Aronova pracovna a zbytok boli kanceklarie pre uradnikov a cele mestske zastupitelstvo.Chvilu len tak hladeli na seba,Aron bol ponoreny do myslienok,po tvari sa mu prehanali mraky,ktore sa kludne mohli popasovat s tymi,co v noci panovali na oblohe a mlcal.Chao zneistel este viac ako bol a tak sa radsej spytal prvy:“No tak Aron co sa deje!Sme priatelia,tak mi to povedz. Vnimas ma vobec?“.“Aron sa strhol. „Och ano,ano samozrejme.Das si nieco na pitie?Najprv sa napijeme,potom ti vsetko poviem.“ „Dobre nech je po tvojom.“Chao sa zasklebil.Vedel ze, Aron mal cuch na dobre pitie a to co vybral teraz bolo vskutku vynimocne.Kupil to od jedneho namornika odniekal zo zapadu.Chutilo to ako med a posobilo ako ticha riecka.Dokonale na uvolnenie,ktore teraz obaja potrebovali.Nalial kazdemu po pohariku a rozhovoril sa:“Dnes rano prisla Maya vo velmi nezvycajnom stave,to ti nemusim pripominat.Pred chvilou sa prebudila a spomenula si na to,co sa dnes v noci odohravalo.Ako nasla toho mladika a vsetko predtym aj potom.A teraz sa drz,Chao.Vraj ju v noci nieco na tu plaz tahalo,nieco ju donutilo tam ist.Popisala mi to ako Hlas.Slaby,nezretelny,ako zo zahrobia.“Na chvilu prestal rozpravat,premeriaval si pohadom Chaovu tvar.Ten vsak nedaval najavo nijake znamky nejakych pocitov z toho, co rozprava.Pokracoval dalej:Vraj nechapala preco to robi,uvedomovala si,ze prsi a ze to co robi je asi riadna hlupost,ale nemohla sa otocit a odist domov.Cim dalej isla od mesta,tym zretelnejsi ten hlas bol,tym silnejsie ju vabil.“Odmlcal sa.Cakal na Chaovu odpoved.“A co brana, o nej nic nevedela?Preco bola prave v dnesnu noc otvorena dokoran,ved chlapci sa s tou branou morduju dvatsat minut pokial ju otvoria a okrem toho narobi riadny lomoz,ked za otvara,tak ako je mozne,ze bola otvorena bez toho aby som ja o tom vedel.A ako to ze sa nikto nezobudil,ved taky rachot prebudi aj mrtveho.“Aron zvrastil obocie.“To nevedela ani ona sama.Podla toho co vravela,bola brana otvorena uz ked cez nu prechadzala von,zdalo sa jej to divne,ale jej telo sa nedokazalo zastavit.Chcela to preskumat,ale ten Hlas jej to nechcel dovolit,tahal ju prec.Chao,co sa to deje.Nic taketo som este nikdy nepocul a nevidel.“ „Tak to ani ja,a to som toho videl uz dost.Je to cele divne a okrem toho aj velmi nebezpecne.V noci sem mohli vtrhnut nejake dive zvery a narobit skody.A sme blizko pri vode a sam dobre vies, ze este aj v dnesnej dobe su vody plne piratov.A pokial by sa nejak roznieslo,ze sme mali v noci otvorene brany,pirati pridu a daju si nas na ranajky.Doteraz to nespravili len preto,lebo si mysleli,ze ta brana je zvonku nedobytna.Konieckoncov som si to myslel aj ja.Zvnutra to nemohol nik otvorit,tym som si isty.Takze to bol niekto zvonku.Kedy sa ten mladik planuje zobudit?Mozno on o tom bude nieco vediet.“Aron sa zatvaril kyslo.“Tak to neviem.Je na tom zle.V hlave ma dieru ako moja dlan a cele telo ma vyzrate od soli.Bude rad ked to prezije.A ja takisto.Ale v nemocnici robia co vedia,dufam ze sa im podari uzdravit ho.A nenapadlo ta nieco v suvislosti s nim a s piratmi?“Teraz Aron trafil klincek po hlave.Chao na to myslel uz od rana.Mladik moze byt piratsky spion,zistit ako to tu funguje a predat informacie svojej posadke.Ta sa uz postara o to, aby to tu dalej tak nefungovalo.Ale to je uz stara obkukana taktika a je minimalna pravdepodobnost na to aby im to vyslo.“Ano napadlo ma to,ale nemyslim si ze je to naozaj piratsky spion.Taketo uskoky sa pouzivali pred davnymi rokmi,teraz ich uz kazdy pozna a neda sa nachytat.Nateraz nemame inu moznost,ako cakat.“Aron prikyvol:“Ano,mas pravdu.Pockame.“

                      2

„Je vsetko pripravene?“

„Este nie pane,ale coskoro bude!“

„Vyborne! Nenechaj ma dlho cakat.“

„Bez obav,pane.Svoju trofej dostanete vcas!“

            Maya sa prebudila,cela spotena a udychana.Vonku bola este tma,mesacny svit sa predieral cez polozatiahnute zavesy a vytvaral v nemocnicnej izbe tancujuce sedive tiene.Snazila si vybavit sen,ktory jej v noci prenikol do hlavy a zaroven sa snazila pochopit jeho zmysel.Tupa bolest hlavy jej v tom vsak tvrdohlavo branila,preto nechala sen snom a snazila sa vstat z postele.Mala sucho v hrdle,ledva dychala,jazyk sa jej lepil na podnebie.Potrebovala pit,avsak netusila kde najde vodu.Toto je prvykrat co sa ocitla v Portauskej nemocnici.Pri pokuse vstat z postele si aj spomenula preco sa tu ocitla.Ostra bolest v clenku,posobiaca ako milion ihliciek zapichavajucich sa do masa a kosti jej branili vstat.´Bohvie,ci su sestricky hore.´pomyslela si.Chvilu sa pohravala s myslienkov,ze zacne kricat na plne hrdlo,v nadeji,ze sa za nou pride niekto pozriet,hned sa vsak tej myslienky zriekla.Hrdlo je vyschnute ako pust,vydral by sa z neho maximalne neurcity sipot,o kriku nemoze byt vobec ziadna rec.S velkou snahou sa jej podarilo zatlacit pocit smadu niekam do zakutia a pohruzila sa do inych myslienok,tykajucich sa poslednych udalosti.Co sa to s nou stalo?Ako je mozne,ze sa uprostred noci prebudila,bez rozumu sa vybrala len tak bosa a takmer naha do dazda,dokazala najst nevladne telo a s vyvrtnutym clenkom este zvladla spiatocnu cestu domov.Co ju k tomu donutilo?Ziadny clovek,ktory ma stipku zdraveho rozumu(´A ten ja snad este mam´pomyslela si),ziadny clovek,ktory si troska ceni svoje zdravie by nikdy nespravil podobnu hlupost.Tak preco som to spravila ja?“Au!“Rana ako obuskom po hlave.Neznesitelna bolest hlavy jej branila dalej podnikat nejake vypravy do sveta spomienok.Zavrela oci.Pokusi sa zaspat,to je asi jedine co moze teraz spravit.Za zaclonou sa zacalo rozvidnievat a tenky,ostry paprsok svetla sa predral polozatiahnutou zaclonou a zasvietil jej rovno do oci.Este ani spat ju nenechaju.Tak to je vrchol vsetkeho,asi sa na mna lepi vsetka smola sveta.

„Dobre ranko,slecna Maya!“Sestricka ju vyrusila bez toho aby si Maya vsimla ze sem vobec dosla.Zdalo sa,ako by sa zjavila odnikadial.To je jedno,hlavne ze jej da napit.Pocit smadu sa vratil a zacal jej znova lepit jazyk na podnebie a vysusat hrdlo.Pokusila sa o usmev.Napriek vyschnutym peram sa jej to celkom darilo: „Dobre ranko!Najde sa v tejto nemocnici pohar vody?“

„Hned vam ju prinesiem,vydrzte chvilku.“ Usmev jej bol opatovany a sestricka odcupkala prec.Maya sa pomaly zacala preberat.Poobzerala sa po izbe,predierajuce slnecne luce jej to umoznili.Izba bola pekna,ziaden luxus,ale to sa nedalo ocakavat,hlavne ze splnala svoj ucel.Nebola moc velka ale bola utulna,cista a sama osebe posobila liecivym dojmom.Vsetko v nej bolo az chorobne biele.Zaclony,podlaha,steny aj nabytok.Na stoliku(bielom) nasla kyticu kvetin.Bola obrovska,velka cervena skrvna ruzi na bielom pozadi izby.Pozrela na stitok.  

                                                                 „Dakujem, ocko.“zasepkala.Zrazu si spomenula.Ved sa s otcom kratko po tej nocnej vychadzke rozpravala.Kedy to bolo?Nemala pojem o case.A o com sa s nim rozpravala?To tiez nevedela.To je fuk.Uz si o nu nemusi robit starosti,uz bude v poriadku.Sestricka sa vratila aj s vodou.Maya ju do seba naliala ako keby mesiac nepila. „Pani sestricka,ako dlho tu lezim?A ako dlho som vlastne spala?Nemam pojem o case.“

„Dva dni.Po otcovej navsteve ste zaspala ako nemluvna a prespala ste cely den aj noc.Ale ste na tom rozhodne lepsie ako ten mladik, co ho sem priviedli hned po vas.On sa nemusi zobudit uz vobec.Je tazko zraneny a jeho zivot vysi na vlasku.Robime co je v nasich silach,ale...Ako sa vam ho vlastne podarilo v takej burke a uprostred noci najst?“Maya nevedela ci sa jej oplati vobec jej hovorit ako to bolo.Sama tomu riadne nechapala. „To ani ja neviem.Hlavne je ze som ho nasla a dala mu nadej pre zivot,aj ked len malu.To je teraz najdolezitejsie.“Z toho co si pamatala,ten chlapec naozaj nevypadal dobre ked ho nasla.Ale dufala ze sa uzdravi.Pevne v to dufala.A tiez pevne dufala,ze sa ta noc,ktoru nemusela prezit uz nikdy nezopakuje.

            Mylila sa.Po celodennom vylihovani sa jej podarilo celkom dobre zaspat.Avsak nespala dlho,pretoze uprostred noci ju znova zobudil Hlas.Znova ju vabil k sebe a ona znova nedokazala odolat.Vstala z postele,neuvedomujuc si, ze jej protestujucemu clenku sa to moc nepaci.Naslepo sa tulala tmavymi ulickami nemocnice,hladajuc zdroj Hlasu.Tentokrat ju vsak hlas nevabil tak chtivo,ako naposledy.Znel naliehavo,ale skor znepokojene a vystrasene, ako panovacne a autoritativne,ako naposledy. „Pomoc!Pomoz mi prosim!Pomoooooc!Ja to uz nevydrzim,pomooc!“Nakoniec nasla zdroj Hlasu.Lezal v nemocnicnej izbe o dve pochodnia nizsie ako lezala ona.Mladik,este stale vypadajuci skor na umretie sa zmietal na posteli a na celo mu vystupovali kropaje potu velke ako perly v oceane.Obcas nieco nezrozumitelne sepkal do tmy okolo seba,otvoril oci,divoko sa poobzeral po miestnosti a znova ich zavrel.Potom sa znenazdajky posadil na postel a zacal kricat: „Pomoz mi!

Prosim, nenechaj ma zit!Nechcem zit!Nemozem!ZABI MA!“Tvar sa mu skrivila do neprirodzeneho usklabku,oci sa zaleskly divnym,cervenym svetlom,ktore vychadzalo akoby uplne odinakadial,akoby to ani neboli jeho oci a hlas,ktory znel ako dunenie vzdialenych bubnov,pomiesanych s hrdelnych chrapotom tiez nebol jeho: „Nie,ty budes zit a budes robit co ti kazem.Inac zazijes veci,ktore su tisickrat horsie ako smrt,veci ktore si nevidel ani v tych najhorsich snoch!“Maya toto vsetko sledovala so zakalenym pohladom,este stale ciastocne  omamena Hlasom,ale uz trocha pri zmysloch.Mladik jej uz zjavne nevenoval vela pozornosti.Krivil tvar raz do demonickeho skerenia,raz do bolestnej grimasy a sepkal raz hlasom mladeho muza a raz skrekotom zachripnuteho starca.Bolo to ako sledovat nejaky boj,ale tento sa odohraval na urovni jeho podvedomia.Maya sa uz uplne prebrala a snazila sa ho nejakym jemnym sposobom prebudit.Vtedy sa na nu obratil s tvarou demona,nasiroko otvoril oci,usta vytiahol do sirokeho usmevu,vyplazil na nu jazyk a zacal sa smiat. „Ubohy clovek,co si o sebe myslis ze dokazes?Nemozes tu byt nijako napomocna!Hahahahaa!“Potom sa zrazu prestal smiat,tvar sa mu stiahla do grimasy plnej nenavisti a hnevu,oci sa premenili na uzke strbinky,este stale vydavajuc to krvavocervene ziarenie a zacal na nu kricat: „Vypadni,co tu hladas!Nechcem ta tu vidiet!Zmizni,nepocujes?!“Na to sa znova zacal neprirodzene skerit a hystericky gulat oci „Alebo sa ti nechce ist?Tak pockaj!Ostan!Troska sa s tebou pobavim!“.Naciahol sa za nou rukou,celou omotanou obvazmi,zdrapil ju za zapastie a zacal tahat k sebe.Nejako sa jej podarilo vytrhnut sa a zacala pospiatky ustupovat smerom k dveram.Cestou prevrhla nejaky stolik.Az ked precuvala az za dvere a zabuchla za sebou,otocila sa a zacala utekat,bezala cez nemocnicu,co jej sily a dych stacili.Bola pevne rozhodnuta zburcovat cely personal a povedat kazdemu co sa stalo.Nechcela ho uz nikdy vidiet.Nechcela ho v meste.Bol nebezpecny.Nevedela sice ako a preco,ale bol.A takeho predsa nenechaju v meste,nech je v akomkolvek stave.Avsak ked isla okolo svojej izby z neznameho dovodu ju prepadlo nutkanie lahnut si a jednoducho zaspat.Chvilu odolavala,ved predsa teraz nemoze ist spat,ked v nemocnici lezi sialeny psychopat,schyzofrenik a bohvie co este.Nesmie spat,ved moze niekomu v noci ublizit,moze spravit cokolvek.nakoniec to vsak nevydrzala a zaspala.Nic sa jej nesnivalo a ked sa rano prebudila,nic si z uplynulej noci nepamatala.

            Sestricka presla okolo jej izby a spokojne zamrmlala,ked videla,ze mlada Maya kludne spi.To iste sa odohralo aj o dve poschodia nizsie.Cela nemocnica spala pokojnym spankom,rovnako ako cele mesto.A cele mesto sa z pokojnej noci prebudilo do nepokojneho rana.

3

            Benny sa predieral hlucikom somrajucich a hikajucich ludi,aby sa presvedcil,ze „teta Yvet“ ako ju v meste vsetci volali je naozaj mrtva,lepsie povedane zabita.Rano za nim pribehol posol s rozkazom od Chaa, aby to presetril a popripade nasiel aj vinnika.Benny bol jeden z Chaovych chlapcov,aj ked na chlapca bol trocha starsi.Vsetci ostatny z jeho skupinky mali okolo osemnast az dvadsat,Benny mal dvadsatpat a bol Chaovym oblubencom a mozno preto aj zastupcom.Mal vzdy pokojnu tvar aj oci,nedal na sebe poznat co si vlastne mysli a o com prave uvazuje.Nepreniknutelny,na svoj vek troska moc vazny a mlkvy.Bolo o nom zname,ze vzdy a za kazdych okolnosti uvazuje triezvo a logicky,bol ako stvoreny na pracu ako bola tato.Neznamy pachatel hocijakeho zlocinu bol jeho revir.Ale vrazda,to tu naozaj velmi,velmi dlho nebolo,pravdupovediac Benny si nepamatal ziadnu za cely svoj zivot prezity v mestecku Portao,ktore bolo tak idylicke, ze sa v nom vrazda snad ani spachat nedala.

            Ked sa mu podarilo predrat zastupom ludi a zbadal telo mrtvej „tety Yvet“,musel sa rychlo odvratit,pretoze pohlad na nu bol naozaj odporny.Hned si dal zavolat jedneho z poslov a poslal ho pre nositka a nejakeho obhliadaca mrtvol,ktory by ju prezrel.‘Toto bude spinava robota.‘pomyslel si.Teraz mu neostavalo nic ine,len rozohnat ludi postavajucich okolo,uzavriet cele miesto tragedie a pustit sa do hladania pachatela.Spinava robota. „Rozidte sa, tu nieje nic na obzeranie,vsetko je pod kontrolou.Potrebujeme priestor,poprosim vas o klud,dakujem.“Ludia posluchli a odisli,vazili si Bennyho a jedina vec ktoru teraz naozaj nikto nechcel,bolo prekazat mu v praci.Vychytil si este jedneho chlapca a vyslal ho za Chaom,aby zapezpecil ochranu miesta, kde sa ta strasna vec odohrala.Nech posle co najviac ludi.Bude potrebovat pomoc,aj ked netusil naco.Ale pomoc sa vzdy hodi.

            Benny uz hodinu trpezlivo cakal na vysledky obhliadky mrtvoly mrtvej zeny.Chcel najprv neviet co vlastne zapricinilo jej smrt a az potom sa chcel ist pozriet poriadne na miesto, kde sa vsetko odohralo.Obhliadac prave vysiel z miestnosti,kde trcal zavrety spolocne s mrtvolou.Mal na rukach este stale krvave rukavice.

„Tak co ste nasli,pan doktor.“

„Je to odporne,nechapem kto mohol nieco take spravit a hlavne ako to mohol spravit.Podte so mnou vsetko vam ukazem,aby ste mali lepsiu predstavu o tom,co vam chcem presne povedat.“

„Neviem, ci to zvladnem.Nebol to dvakrat lakavy pohlad.“

„Ked nie, tak nie.Ale bude to lepsie a lahsie vysvetlit vam to, ked to budete zaroven aj vidiet.“

Benny sa parkrat zhlboka nadychol,pokial odpovedal:

„Dobre teda,mozme ist.“Este par krat nadych,vydych,nadych,vydych,Benny toto zvladnes,skor ci neskor by to prislo,tak radsej skor.Prisli do kruhovej miestnosti,plnej vsakovakych nastrojov,flasticiek a nadob.Uprostred miestnosti bol stol prehodeny bielou plachtou,ktora bola teraz cela krvava a na tom stole lezalo telo zavrazdenej.Pomaly k nemu obaja pristupili.Doktor pokojne,Benny roztrasene.Bolo to naozaj nechutne,ale uz to nebolo az take,ako rano na ulici. Nadych,vydych.Mrtvola tam lezala uz uplne naha,pokozka osedivela a schladla.Nemusel sa jej ani dotykat,chlad z nej priam salal.Bola nepochybne mrtva ale ten chlad,co vycitil,ked ju zbadal mu naznacoval,ako by bola este nieco viac ako len mrtva.Pri tom ako vypadala sa tomu ani necudoval.Mala rozdrasane cele hrdlo a tvar.Na ramenach a chrbte mala hlboke rany. „Ako keby na nu zozadu skocilo nejake dive zviera a pazurmi jej dodriapalo tvar a krk.“rozmyslal na hlas Benny.Bodaj by to tak bolo.Divoky zver sa v noci nejak dostal do mesta a zabil staru Yvet.Pripad uzavrety.Usporiadal by sa lov a toho zvera by nasli a zabili.Avsak to by bolo moc jednoduche.

„Ano vypada to tak a zrejme by to tak aj bolo.Ale sam vidite ze to tak nieje.“Doktor mal pravdu.Rany na tvari a krku mohli sposobit pazury.Rovnako aj tie na chrbate.Ale co si ma mysliet o tej dlhej reznej rane na bruchu,ktora bola taka rovna a presna ,ako by ju rezal najlepsi doktor.“Doparoma!“zahresil Benny,aj ked tvar mal stale rovnako bezvyraznu. „Ja viem,vypada to divne,ta rana nemohla byt sposobena pazurmi,ani zubami.Mec alebo dyka,popripade nejake lekarske nastroje.A ten kto to spravil musel mat obrovsku silu,pretoze ta rana prerezala vsetko svalstvo aj slachy a odkryla vsetky vnutorne organy.Prerezat sa niecim takym nieje ziadna zabava a vyzaduje to silu a presnost.Ziadny vnutorny organ nieje poskodeny,az na jeden a to je najpodivnejsie.Viete,niekto jej prerezal aj branicu a vytrhol jej srdce.“Benny sa strhol.

„Ako to myslite?Nema srdce?Je prec?Ako je to mozne?“

„Rad by som to vedel aj ja,ako to mohol niekto dokazat.Viete,keby sme naozaj niekomu chceli takto vytrhnut srdce,museli by sme na to vidiet.Ale vidiet ho nemohol,je predsa ukryte v hrudi a obkolesene plucami.Napriek tomu tam nieje,aj ked logika kaze,ze je to nemozne.Nemozem prist na dovod ako a preco to tak spravil.Bohuzial.“

„Neda sa nic spravit,urobili ste to,co bolo vo vasich silach.Povedal ste mi vsetko,co ste mohol,dakujem vam za pomoc.Keby vas este nieco napadne,okamzite mi poslite spravu.Dovidenia.“Benny sa ponahlal prec.Nemohol uz dlhsie pozerat na to zohavene telo. „Dovidenia,Benny.“