Martina sa druhý týždeň zobúdzala vedľa Michala. Bola šťastná ako nikdy predtým. Táto romantická dovolenka ich natoľko zblížila, že bola rozhodnutá vydať sa za neho. Spĺňal všetky jej predstavy muža, na ktorého sa môže spoľahnúť. Bol vzdelaný, mal dobrú prácu a bol veľmi sympatický. Každú chvíľu jej dokazoval, že ju má rád. To už nebolo len o slovách. Lásku k nej mal v očiach a v srdci. Martine lichotilo ako sa jej vždy zastal a s radosťou mu opätovala bozky aj pred ostatnými.
V posledný deň dovolenky mala opäť úsmev na perách a iskričky v očiach, keď ju po raňajkách pozval na plavbu loďou. Všetko sa jej zdalo až neskutočné. Pozorovala ho s prižmúrenými očami a provokatívne sa vystierala... Na lodi sedeli tesne vedľa seba... Opierala sa o neho. Pôsobila bezstarostne. Bola nádherná a on sa nemohol vynadívať na jej milú tvár. Držal ju okolo ramien, vdychoval vôňu jej vlasov a iba občas si všímal okolitú flóru.
V tej chvíli bolo všetko možné. Túliť sa k sebe, objímať sa, vyznávať si lásku. Bolo im jedno či sa zastaví čas alebo bude letieť ako splašený. Mali oči len jeden pre druhého. Chceli si prejaviť nežnôstky, bozkávať sa a hlavne sa nikam neponáhľať. Idylku zaľúbencov preťalo naliehavé vyzváňanie mobilu. Michal sa s nevôľou odtrhol od Martiny a započúval sa do monológu, ktorý na neho vychŕlila Eva. Podrobne popísala ako mu bola Martina neverná, ako to môže dokázať jej priateľ, pretože bola s ním. Ako sa vraj bez obalu vyjadrovala, že ho konečne ulovila.
Michal sa nezmohol na slovo. Odišiel do kajuty a napil sa whisky rovno z fľaše. Keď sa už odhodlal, že sa vráti k Martine, práve telefonovala. Tá istá osoba jej oznamovala ako jej bol Michal neverný. Vraj to má z prvej ruky, lebo jej bol neverný s jej kolegyňou. Martina bola celý čas ticho. Iskričky v očiach už stihli pohasnúť a vyhrkli jej slzy. Obaja bočili pohľadom. Tvárili sa ako veľmi ich zaujímajú rozkvitnuté magnólie, zhlboka vdychovali ich vôňu a mlčali...
Poobede hral Michal tenis a Martina zostala sama v apartmáne. V hlave jej hučali Evine posledné vety: "Neopováž sa mu povedať, že to máš odo mňa. V tom momente si vo firme skončila. A nemusím ti pripomínať, že ťa znemožním kdekoľvek sa budeš chcieť zamestnať."
Pred večerou našiel Michal na stole gravírovanú obrúčku z bieleho zlata a v skriniach prázdne police. Opakované oznamovanie operátorky, že číslo, ktoré volá nie je zapojené, bolo tým posledným čo ho s Martinou ešte spájalo... Potom už nasledovali iba esemesky, ktorými ho Eva pozývala na večeru.