Naladený šmýkam k tebe nečakaj!

zase som pôžitkár

bez výsad sedávam v uzučkej pasáži

hrám klauna bez nosa

fidlikám nahý na husliach

inak si nikto nevšíma

                                   vášeň k strunám

ako ich napínam

                          keď mi obelejú brušká

doposiaľ nikto nezahral takú slasť

ak len bez publika  niekde od oka 

no ja sa mocujem aby som rozohnal

dráždivosť tónu – hluchá kalika  

krehučká stavba sa dvíha a klesá

toľko tepla mi kypí odvšadiaľ

                 že neviem dýcham