Písmák Československá literární komunita
Tak jako generace autorů před vámi, publikujte svoji psanou tvorbu. Podělte se o svoje názory a sbírejte zpětnou vazbu na svoje díla. Inspirujte se a učte od nejlepších.
Přidejte sezo zošita prvosnahy II.
Autor
grafo
tak pokračovanie zošita :) toto je fakt riadna somarina.... sa mi zdá,... uvidíme---- kto chce moze haluzit o pohlaví postáv :)
Nadvláda
I.
Dve stoličky v jednej izbe.
Slnko zapadlo a posledné lúče prenikali cez okno. Dve postavy, ktoré tam boli sa dívali na krajinu von. Bol to nádherný pohľad- západ Slnka v zime. Krásne čistá obloha a nekonečné diaľavy bielych plání. Sneh prestával oslepovať a noc začínala byť pravdou.
Postavy sa ani nepohli.
Hľadeli akoby v nemom úžase.
II.
„Čo keby sme si sadli?“
„Máš pravdu, čo keby sme si sadli. Čo by sa asi stalo? Pomohlo by to?“
„Prestaň už s tým, stále len filozofuješ. Prečo si nechceš priznať, že ty nesieš vinu? Čo ti v tom bráni? Prejav už konečne trochu sebakritiky.“
„Prejaviť sebakritiku? Si mi na smiech. Sebakritika neexistuje. Je to len prázdne slovo, nemá žiaden obsah. Chápeš?“
„Nie, tebe sa nedá porozumieť. Žijem tu s tebou už rok a tebe sa nedá porozumieť. Tvoje vyjadrovanie, spôsob života, to všetko je také...“
„Dočerta! Prestaň s tým! Si tu dobrovoľne tak čuš!“
„V tom máš pravdu, som tu dobrovoľne.“
„No vidíš, stačí keď sa ukľudníš. Choď a dones dreva, je mi už zima.“
„Dobre, len už nekrič. Vieš, že to neznášam.“
III.
Drevo v kozube začalo príjemne hriať.
Ozývalo sa už len jeho praskania. Bol to veľmi upokojujúci zvuk.
Človeku sa chce len spať. A obidve postavy aj spali.