Nic viac.

Moja seriozna nalada sa mu nepacila.
,,Idiot'', vravim si v duchu. Nepozna ma. Vobec.
A vraj ''si ani neviem predstavit, kolko toho on o mne vie(!!!)''.
A ''aky je vdacny za to, ze ma prave ON moze mat''
a ze ''moj magnetizmus a pohlad je neodolatelny''
a ze vraj ''ho budem po case nesmierne milovat''

Bla bla bla.

*
,,Kde chces ist?'' Pyta sa ma.
,,Neviem'', vravim a pozriem sa mu do oci. ,,Domou'', dodavam po sekunde.
,,Domou? Co budes robit doma?''  Nechapavo mi skuma tvar ocami. Ten zaujem o moju tvar ma mimoriadne rozptyluje, kedze ho tak neskutocne tuzim bozkat.
Hladim nanho s akymsi zufalym vyrazom a som maximalne zmatena.
V ten den sme si nemali co povedat.

,,Je mi zima. Chcem ist domou'', opakujem. ,,Co ine mozeme robit...''
,,Ja neviem, mozme ist ku mne, budem hrat, a tak....'' Vravi, a letmo sa zadiva na gitaru v jeho lavej ruke.
Jasne. Hrat. Akurat tak so mnou, leziacou na jeho posteli, hore bez, zamknute dvere do izby, atd. Poznam tento scenar. Minulu sobotu sme takto ''(ne)planovane'' sknocili po tom, co sme sa hodinu predtym zoznamili na akcii.

Pobozkal ma po 20-tich minutach. Jednu ruku mal pod trickom po 30-tich a druhu v nohaviciach po hodine - v jeho zadychanej izbe. Museli sme zapnut ventilator - bolo nam dusno, no prijemne. Priznavam - chlapec sa nenormalne bozkava. Zatial vedie v mojom rebricku ''the best kisser''.
Ako milenec je uzasny.

Skoda, ze sexualna pritazlivost je to jedine, co medzi nami funguje.

*
Samozrejme, ze zacal zlozenim pesnicky.
Pre mna. ''LEN pre mna'' - prizvukoval.
-Klische zvodnych gitaristov s dredami a vo flanelovej koseli-
Zahlbeny do hudby vybrnkaval hlboke tony; tajomna melodia sa mi dostavala pod kozu. Priznavam. Dostal ma. Vlastne som sa mu nechala... Chcela som to.
Chcela som ho.
Prilis dlhy abstak ma svoje ucinky...
Neuveritelne ma pritahoval. Cakala som kym dohra, aby som ho konecne mohla zviest. Nemusela som sa namahat; vedela som, ze on to s touto pred-predohrou dlho nevydrzi, no chcela som byt ta, ktora ma v rukach iniciativu. Bavi ma to. Bavi ma zvadzat chlapca, hrat sa s nim. Dopriat mu. Vzrusit ho. Pripravit ho tak, aby mi to potom patricne vratil spat.
Iniciativa nanho platila 100-percentne. Ked dohral skladbu, vzala som mu gitaru z ruk, polozila ju do puzdra, zamkla dvere klucikom, chytila jeho dlan, vsunula ju pod moje tricko, obkrocne si sadla do jeho lona, sanku som mu vzala do dlani a hlboko a vasnivo som ho bozkavala. Ked som povolila z bozku, nedockavo sa postavil, uchopil moje telo do ruk a bozkavajuc mi krk ma polozil na postel. Stiahla som z neho tricko a prevalila ho na chrbat. Sedela som na nom obkrocmo, co mi slastne doprialo citit jeho zdroj vzrusenia na mojom rozkroku. Zvodne som nanho hladela, pomaly pohybujuc panvou v kruzivom pohybe. Mala som na sebe priliehave cierne leginy a cipkovanu ruzovkastu bluzku. Rozpustila som si vlasy. Chytila som jeho dlan a navnadila ho k rozopnutiu bluzky...
Bol nedockavy a divoky.

*

,,Pozri sa na ten oblak! Nieje to nadhera?" Excentricky natahuje ruku s prstom ukazujucim na oblohu za mestom.
Otravene pregulam ocami. ,,Kde?'' pytam sa a snazim sa najst na zamracenom horizonte nieco, co vyzera 'nadherne'. ,,Nic nevidim.'' Dodavam.
,,Nic nevidis? Pozri sa na ten oranzovy pas oblohy pod mrakom. Nieje to krasne?''
Hladim na sede nebo. ,,Nie - len obycajny mrak. A obloha. Ako kazdy den.'' Vravim mu. Skutocne som nepostrehla ani naznak niecoho, co by stalo za zmienku ako krasny ukaz oblohy.
,,Ty si nudna! Nedokazes vidiet krasne veci. Tak ako vsetci naokolo! Vsetci ste nudni a zaskatulkovani v tomto hnuse.'' Otoci sa a odchadza k lavicke. Sadne si, vyberie z puzdra gitaru a zacne hrat.
Kartonovy odkaz na vnutornej strane puzdra vravi : ''nechcem vase peniaze, ale vase usi''
Aj napriek tomu k nam po par minutach podide starsia pani a podava nam 20-papierovku.

Sedim na betonovom chodniku, v bielych satach, s tmavym salom omotanym okolo pliec a krku.
Vlasy mi veju do tvare.
-Urcite sa mu teraz nepacim-, vravim si v duchu a snazim sa upravit si uces v odraze vo vyklade obchodu.

Pozorujem okoloiducich a rozmyslam o tom, ako mu povedat, ze je koniec.