Československá literární komunita
Tak jako generace autorů před vámi, publikujte svoji psanou tvorbu. Podělte se o svoje názory a sbírejte zpětnou vazbu na svoje díla. Inspirujte se a učte od nejlepších.
Přidejte seListový blues
Autor
Roger
Chladným vzduchom list si padal,
riadky farieb podpísala jeseň
čo tým básnik povedať chcel,
neviem, domov si ho ale nesiem.
slza v oku ako pozdrav vetra,
ktorý je vždy tu, svetom naprieč
pár spomienok v dlani, v teple svetra
otvorím ju srdcom, poletia preč.
usmejem sa na vranu pod stromom,
ako hľadí na mňa a v listí hľadá čosi tiež
listy posledné, hrajú hore v korunách,
a tou krásou, v ten okamih sa kochať smieš
a vieš, mali sme sem vždy tak blízko
aj keď obchádzali sme to v sebe
radšej na tej ceste čiernej, prašnej
dlhé tváre, zas len masť na chlebe.
hrajú hru, každý deň tam a späť,
na hrob napíšu si potom skóre
nech neťahajú tiež do toho môj deň...
aj keď nie sú body za ranné zore.
našiel som tu toľko krásy,
netúžím si ju však vziať
pohladiť Prírode vlasy...
čo viac si môžem priať
Krásy je tu pre každého
nemožno ju zajať, predať
krása vzniká za očami v nás
preto nie je na koho sa hnevať
usmej sa ešte pre mňa, raz
kým vietor vezme si ten obraz
Stromy zašumia ľahkým vzdychom
bože, všade je toľko krás.
vrana zamávala krídlami
zvírila listy, prevrátila stránky,
obrátil som aj ten svoj,
v diaľke vrzli pánty bránky.
jesen a jej chladný závoj cítim v nose
pery drsné, stále, trošku sa smejú,
som skoro doma, som to ja?
doma, čakáš? spomienky hrejú.
som na ceste, no neviem kam
poslednú tabuľu som nechal stáť,
na mape som v tom bielom mieste
však co už sa mi môže stať.
zasmial som sa, lebo nemá zmysel
roniť slzy za to co som nechal ležat,
život je výhra, sami si ho kazíme
vybrať si ten tiket... a čo tak si ho nechať?
mami, môžem si nechat toho vtáčka,
čo nenaučil sa lietať, má smutné oči
to on nevyhral, ešte v mojich dlaniach
dúfa, že so mnou do hrobu neskôr skočí
kruto to znie, zle sa na to pozerá,
že krása pomíňa v tom čo chceme
sme nenásytní, lebo to už nie je ono
krása už len slovo, a my to vieme.
som na ceste, už nechcem vedieť kam,
na konci aj tak nezáleží bude presne taký,
všetko je vo mne, v závere neveselý úsmev,
odtiaľ, napíšem vám všetkým takýto list dáky...