Vstať

sen čo ma v noci opantal
bol priezračný a čímsi pripomínal raj
videla som v ňom lúku a na nej trávu
čo výškou chlapovi sa vyrovná
a cez tú lúku divým cvalom
sa hnalo stádo koní- vprostred Epona
nádherná, smelá, božská až
žiariace oči a vejúci plášť
tým zmätkom, cvalom vyplašené
sa kŕdle vtákov dvíhali
len pestré perie v letku postrácané
na zem sa vznášať nechali
pod veľkým dubom slnko- Lugh si hral
vietor mu šepkal do piesní
starý druid hneď za ruku ma bral
a vravel, že mi vyveští
dal mi piť nápoj omamný
z imela vzácnosť, čo má silu
vraj zobudím sa o sto dní
a nespomeniem už zlú chvíľu
že vylieči mi bolesti
čo občas život delí
že každým dúškom vypitým
som stále viacej v cieli
ale ja hlúpa som to nechcela
chcela som zrazu rýchlo vstať
zobudiť sa už z toho sna
a život svoj aj s boliestkami vychutnať

---