Básnička bez princeznej

keď  ti  nič  neostalo
a motáš sa od steny k stene
a pesničkám sa nedá veriť
lebo človek čo spieva je preč
a ty máš v ušiach slúchadlá
keď fajčíš cigarety miesto jedla
a vieš že si sám
vtedy si sadneš a napíšeš báseň
ale nevieš prečo to robíš
vieš že ťa zvalcujú jarné dni
keď  teba hriala zima
a jarné dni sú chladné  ako diamanty
na krku vyschnutej dámy
ľúbim ťa ľúbim ťa ľúbim ťa
ale ty mňa nie ty mňa nie
je ťažké byť ľudský a ťažké byť neľudský
pôjdeš sám dlhou tmavou nocou
v očakávaní rána rána rána rána
keď spievajú plechové techno vtáky
nerozozneješ flautu nad hôrkou
ani nevrátiš vlhkosť toho vzduchu
späť do tvojho náručia
si ešte tam? si ešte tam?
dúfam že žiješ tam kde si žila predtým
tam kde sa vracajú labute
a staré panie si o tom vravia v autobuse
o 18:30 z trnavy k vám
do váško studeného domu kde je zima iba mne
na matracoch pol metra pod tvojou posteľou

---