Ten film už dopremietali

Rozkašľal som sa. Začal som sa dusiť ťažkým a lopotným kašľom. Načiahla sa ponad stôl a chytila ma jemne za ruku, zľahka mi ju položila na obrus a pohladila. Upokojil som sa. Naše nevypovedané myšlienky sa nám knísali tesne nad našimi hlavami, pôsobili ako obrovské prezreté, ťažké strapce hrozna. Všade dookola boli tony kvetín. Kto je zodpovedný za ten gýč? Akoby vedela, že sa v duchu hnevám, usmiala sa a zatlačila mäkko na moju ruku, ...uvidel som polárnu žiaru. Hlava sa mi zatočila, nemohol som uniesť tu presladenú, dokonalú, atmosféru. Vzala z tácky nadýchaný ľahučký, biely zákusok a obradne ho naservírovala na malý pozlátený tanierik. Striebornou drobnou lyžičkou do neho načrela a kus sladkého obláčika mi opatrne niesla k ústam. Smiala sa. Akoby kŕmiť mňa, bol ten najzábavnejší úkon, aký kedy robila. Chytil som sa. Začal som sa rehotať ako idiot. Jal som sa horúčkovite naberať zákusky, oboma rukami som ich devastujúco presúval na tanierik. Ten som si priložil k ústam a zákusky som si negustiózne hádzal do úst. Potom som náhlivo vstal a začal šklbať všetky tie nádherné, rozprávkovo farebné kvety, čo nás obklopovali. Pre teba by som zložil k nohám všetko! Kričal som ako ju milujem, potrebujem, zbožňujem. Kvety čo som nakmásal z obrovských črepníkov, som hádzal pred ňu na stôl. Smiala sa. Počujem nádherný  božský spev, ...ako keď nebeskí anjeli, ...čo len nám dvom prajú...

     Pristúpila ku mne škaredá tlstá čašníčka a spýtala sa: "Prial by ste si zaplatiť?" Udivene som sa na ňu pozrel. V tú chvíľu všetky kiná na svete dopremietali svoj film,  ...a zažali oslepujúce svetlá. Návštevníci kín pomaly vychádzali do studenej zimnej reality. Pozrel som sa na jej miesto, ...bolo prázdne. Okolo mňa spúšť. Zákusky i natrhané kvety sa váľali úplne všade. "Áno pani!" Podal som  rozmrzenej čašníčke svoju kreditnú kartu.